That girl is mine [HP Fanfiction]

22. Výbuchy citov a skvelé priateľské rady

James z ničoho nič pustil Andromedu zo svojho náručia. Najprv to nechcel urobiť. Veď toľko po tom túžil, aby ju mohol pobozkať a teraz sa mu to konečne splnilo. Najviac ho potešilo to, že mu odpovedá na jeho bozky, že sa chvela v jeho náručí, že ledva dokázala lapiť dych, tak ako on.

„Čo si to urobil, Potter?" skríkla na neho okamžite, keď sa od neho poriadne odtiahla, rukou si prešla po perách, asi aby z nich zmyla chuť tých jeho.

„Čo myslíš? To, že som ťa pobozkal, alebo to, že som ťa prestal bozkávať?" spýtal sa jej na rovinu a hľadel na ňu. V tvári bola celá červená, ružové vlasy mala strapaté a vyčítavo na neho hľadela, akoby urobil niečo vážne zlé.

„Nechaj ma tak," šepla.

„Andromeda," oslovil ju.

„Čo? Včera si mi povedal, že ku mne nič necítiš, obviňoval si ma, že som sa vysmievala z tvojej lásky! Teraz si bol na rande s inou a potom tu bozkávaš mňa! Ja ti vážne nerozumiem, James Sirius Potter. A neviem, či vôbec chcem."

„Ja ti nemusíš nič vysvetľovať, len som ťa potreboval umlčať, lebo si tu kričala ako jedna šialená ženská. A vieš ako najlepšie umlčíš dievča? Bozkom. Tak, preto som to urobil!"

„Si idiot!"

„Nehovor, že sa ti to nepáčilo," uškrnul sa na ňu.

„Čo? Samozrejme, že nie," bránila sa, ale jemu bolo jasné, že klamala, pretože tvár mala ešte červenšiu ako pred chvíľkou.

„Neklam, Drom, celá si sa chvela v mojom náručí, srdce ti bilo ako splašené," žmurkol na ňu.

Keď to dopovedal, mal pocit, že sa na neho vrhne a dá mu poriadnu facku. Alebo že vytiahne prútik a v okamihu ho premení na niečo nechutné. Ona však iba potiahla nosom a vybrala sa čo najrýchlejšie do klubovne. Bol si istý, že sa rozplakala. Srdce ho z toho bolelo. Nuž prešiel si prstom po perách. Ten bozk bol ako splnený sen. Bol sladký a vášnivý. Zavrel oči a celú situáciu si vybavil znova. Naozaj sa v jeho náručí chvela, srdce jej bilo, to nemohlo byť len tak. Žeby jeho plán začal vychádzať? Menia sa city Andromedy k nemu? Mohla by byť do neho zamilovaná?

James sa pousmial, aj keď mu bolo ľúto, ako sa k nej znova správal. Cítil sa vinný za jej slzy, ale keby len prestala byť taká tvrdohlavá. Všetko by bolo jednoduchšie. Chvíľku tam ešte stál, ale potom si uvedomil, že je už po večierke a rýchlo sa vybral do klubovne aj on.

Nenašiel ju sedieť v šarlátovom kresle pri ohníku, tak usúdil, že sa zamierila rovno do dievčenských spálni. Aj on sa vybral spať. Na perách stále cítil tie jej nežné pery, v nose vôňu jej vlasov a usmieval sa, akoby dostal ten najkrajší darček.

***

Andromeda vošla do dievčenských spálni. Po tvári jej tiekli slzy. Okamžite sa zavrela v kúpeľni, aj keď dievčatá sa jej pýtali, čo sa zase stalo. Neodpovedala. Zamkla dvere. Ignorovala aj poznámky Dominique, že tie dve vie v pohode otvoriť prútikom. Doteraz to však neurobila a to už Andromeda sedela na studenej zemi a plakala.

Zo všetkého najviac ju hnevalo to, že James mal pravdu. Ten bozk sa jej páčil. Srdce jej naozaj bilo ako splašené. Nohy sa jej triasli, celé telo sa jej chvelo, keď ju držal v náručí. Cítila sa šťastná, plná života, akoby každú chvíľku mala vzlietnuť. Nechápala to. Ešte nikdy nič také necítila. Spomenula si na slová svojej mamy, tety Ginny a aj dievčat, ktoré jej opisovali, čo cítili, keď zažili skutočný bozk z lásky. Andromeda nechápala, prečo toto všetko cítila pri bozku, ktorý jej dal James. Nie je predsa možné, aby to bol bozk z lásky! Ona predsa Jamesa Siriusa Pottera nemiluje. Má ho rada ako svojho kamaráta. Stále ju mrzelo, čo sa medzi nimi stalo. Ale nič viac. Zo všetkého jej bolo tak mizerne. A po tom bozku sa k nej tak zle správal. Naozaj netušila, čo robiť.