That girl is mine [HP Fanfiction]

15. Na Vianoce s rodinou a priateľmi, čo môže byť lepšie?

James zložil svoj kufor v izbe. Začal vybaľovať veci bez kúziel. Niektoré veci robil rád na muklovský spôsob. Otec mu vždy vysvetľoval, že to nie je až také ťažké. Vyhádzal na jednu kôpky veci, ktoré potom odniesol do koša na pranie a ostatné, ktoré boli nepoužité nechal v kufri, aby si ich zobral potom späť do Rokfortu. Učebnice nechal na stolíku, možno si úlohy urobí počas Vianoc a možno až potom neskôr, tesne pred novým rokom.

„James!" Jeho mama vošla do izby a usmiala sa na neho. „Vyložil si si veci?"

„Jasné," prikývol.

„Blbá otázka, ty si vždy všetko vyložíš sám," usmiala sa na neho. „Idem naháňať Lily."

„Kedy príde oco?" spýtal sa jej James.

„Neviem, zlatko, ale hádam že za hodinku, dúfam," žmurkla na neho.

„Mám niečo s metlou, chcel som, aby sa mi na to pozrel," odvetil jej James. „Alebo sa pozrieš potom ty, keby neprišiel?"

„Príde," povedala mu Ginny, „ale môžeme sa na to pozrieť spoločne, áno?"

„Dobre, díky, mami," usmial sa na ňu James.

„Nezabudni vybrať oblek zo skrine a košeľu, nech ich nemáš pokrčené," pripomenula mu Ginny. „Čo je pravda na tom, že ideš na ples s Andromedou?"

„Celé pravda," odvetil jej James.

„Tak to sa teším," usmiala sa na neho.

„Drom a ja sme teraz kamaráti, vieš," vysvetľoval jej James a trocha sa zapýril, bolo mu čudné sa o tom rozprávať s mamou, ale zase jeho mama tieto veci chápala. Aj tak sa o tom chcel porozprávať skorej s otcom.

„Super," prikývla Ginny. „Objednám pre ňu nejakú peknú ružičku, dobre?"

„Ďakujem, mami," usmial sa na ňu James. „Ružovú."

„Samozrejme," prikývla a potom odišla do izby Lily, aby ju nahnala vybaliť si veci, lebo Lily sa nikdy nechcelo. Nakoniec aj tak vždy musela, ale trvalo to minimálne pol hodinu, čo Ginny na ňu kričala.

James sa rozhodol ísť radšej trocha von, prejsť sa po okolí, aby to nemusel počúvať. Aj tak potreboval ešte zohnať nejaké vianočné darčeky, ktoré nestihol.

***

„Oco," James sa priplížil do kuchyne, kde si jeho otec Harry robil práve čierny čaj.

„Pozriem sa na tu metlu tak za pol hodinku, dobre, James?" postrapatil mu otec vlasy a usmial sa na neho.

„Nejde o metlu," riekol James. „Ide o Drom, o Andromedu."

„Čo je s Andy?"

„Nič, len ideme spolu na ten ples," prezradil mu James.

„Vážne? To je skvelé, James," usmial sa na neho otec. James predpokladal, že to prekvapenie iba hrá, lebo všetci poznali Ginny a vedeli, že tá by nikdy neudržala žiadne tajomstvo a určite, keď to vedela ona, tak to vedel aj Harry. Bol mu však vďačný, že sa tváril prekvapene a on to mohol niekomu povedať celé od začiatku.

„Áno, vieš, potom čo sme riešili Fénixov Rád, som sa jej spýtal, či by som nešla tento rok, keďže je to náš posledný rok a ona súhlasila. Dokonca sme sa nedávno dohodli, že skúsime byť kamaráti. Kvôli bábätku Dominique a Franka, lebo budeme krstní rodičia. Zatiaľ je to super, dokonca mi pomáha aj s úlohami a tak."

„Tak to sa teším, James, viem, ako máš Andromedu rád," usmial sa na neho otec.

„Oci, ale proste, ty vieš, že ju mám viac než rád, však?"