That girl is mine [HP Fanfiction]

31. Lož má vždy krátke nohy

„Ach, Drom," James sa na ňu pozrel a pocítil nutkanie povedať jej pravdu. Lenže nevedel si predstaviť jej reakciu a nechcel, aby sa znova s ním hádala, alebo aby sa s ním nerozprávala, alebo ho nebodaj začala ignorovať ona. „Je to môj sen odmalička."

„Viem," šepla. „Avšak myslela som si, že aj ja som tvoj sen odmalička."

„Si," prikývol. „Ak to chceš skúsiš na diaľku?"

„Nechcem," pokrútila hlavou. „To nemá zmysel."

„Prečo nie?"

„Pretože, mám tiež nejaké svoje plány a tie sa vôbec nezhodujú s tvojou kariérou. Okrem toho budeš naozaj veľmi ďaleko. Nie je nám to súdené," vravela mu smutne. „Najlepšie bude, keď naozaj ostaneme iba priateľmi, hoci ma to vážne mrzí."

„Mňa tiež, Drom," prikývol. „Odpusť mi to."

„To je v poriadku," vravela, hoci to tak vôbec neznelo a on zase pocítil výčitky svedomia. Andromeda sa pousmiala a potom zamierila do dievčenských spálni.

James chvíľku ostal stáť na mieste a zvažoval, že jej naozaj pôjde povedať pravdu. Veď dosť bolo už tých hier, ale niečo ho napokon zastavilo. Čo ak mu neodpustí, že sa s ňou znova zahrával? Čo ak ju už naozaj navždy stratí? Pokrútil hlavou, chcel si to poriadne premyslieť. Tiež zamieril do spálne, chcel sa začať konečne poriadne učiť. Skúšky boli za dverami.

***

Ostával mesiac do skúšok na MLOKy. Alice bola jediná, ktorá mala dobrú náladu. Andromeda si až teraz uvedomila, ako veľmi v nej vidí tetu Lunu. Pred pár dňami mali návštevu v Rokville. Prišla Dominique s maličkou Venetiou a tiež aj Victoire s Fairy. Bola to krásna sobota. Dievčatká znova vyrástli a Fairy už chodila. Victorie ju síce musela držať za ručičky, ale aj tak robila sama krôčiky a niečo veselo aj mumlala. Obe dievčatká boli úplne rozkošné a Dominique i Victoire totálne žiarili. Andromeda bola za nich rada a dievčatká milovala. Alice bola tiež nadšená z toho, ako Venetia rýchlo rastie. Bola hrdá teta a naozaj spokojná a šťastná. Frank sa k Dominique správal ako ku princeznej a keď sa pozrel na svoju dcérku, mal v očiach niečo neopísateľne nádherné. Bola to radosť, pozerať sa na nich. James s Fredom samozrejme žartovali o všetkom naokolo. A Lavender s Matthewom sa tiež dobre bavili a občas na seba pozreli.

Victoire sa ich pýtala na skúšky a všetci zneisteli, len Alice sa tvárila, že je všetko v poriadku. Pritom Andromeda nemohla povedať, že by ju nejako veľmi videla nad knihami. Za to Franka videla zmätkovať naozaj poriadne. Nahlas si rozprával poučky hádam všade. Obávala sa, že dokonca aj na záchode, alebo zo sna. Lavender bola na tom asi rovnako ako Andromeda. Obe sa učili, mali z toho strach, ale aspoň tomu venovali väčšinu času. Dokonca aj Jamesa s Fredom zazrela nad učebnicami a poznámkami. Bolo to také nezvyčajné. Hoci keď ju pamäť neklamala, trocha sa učili aj na VČU.

James však zastával názor, že sa učiť veľmi nemusí. Pravda bola, že mu väčšina predmetov naozaj išla a to hlavne Obrana proti čiernej mágií. Sám tvrdil, že svoj talent zdedil po rodičoch. Andromeda sa na väčšinu predmetov vždy poctivo pripravovala, nebola bifľoška, ale rada sa učila. Niektoré predmety jej išli dobre a niektoré horšie. Najradšej mala Transfiguráciu. Tá jej išla naozaj perfektne a to nielen preto, lebo mala schopnosti metamorfomága. Určitá výhoda to ale bola. Ona videla vždy svoj smer na akademickej pôde. Nebola ako mama, alebo ako Teddy, ktorí boli aurormi. Ona bola v tomto skorej ako jej otec, ktorý naozaj veľmi rád učil. Naozaj nemohla uveriť tomu, že o pár mesiacov, bude nielen jeho dcéra, ale aj kolegyňa. Tak veľmi túžila mu túto novinku povedať, ale nechala si to pre seba, ako to sľúbila riaditeľke McGonagallovej. Teraz bolo aj tak najdôležitejšie, aby urobila všetky potrebné MLOKy a naozaj túto prácu oficiálne dostala.