That girl is mine [HP Fanfiction]

40. Ten pravý

„Hej, ahoj, Drom," James ju pobozkal na líce. „Pristane ti v pulóvri od babičky Molly," žmurkol na ňu.

Andromeda zasmiala. Tento rok dostala ružový pulóver s veľkým A uprostred. K tomu mala blond vlasy, aby tej ružovej nebolo až tak moc. „Vraj sme mali mať dresy s tvojím menom, ale babička Molly by to neprežila."

„Viem," šepol a usmial sa na ňu. „Chýbala si mi."

„Aj ty mne, som rada, že si tu. Bála som sa, že neprídeš," prikývla.

„Došiel som do Anglicka už včera večer, ale bol som s deckami a našimi, chápeš," vysvetľoval jej, prečo sa za ňou nezastavil. A ona to chápala. Vedela, že potreboval byť so svojou najbližšou rodinou. Súrodencami a rodičmi.

„James, konečne si tu!" Z kuchyne vyšla babička Molly, v ruke držala varechu, ale úsmev mala od ucha k uchu. Pobrala sa objať najlepšieho strelca v sezóne a pritom ho bozkávala na líca. „Chýbal mi, zlatko."

„Aj ty mne, babi, ani nevieš ako," usmial sa na ňu James. „A to nehovorím o tom, ako mi chýbalo tvoje jedlo, veď ma poznáš."

„Ty môj!" očervenela babička Molly a postrapatila mu už aj tak strapaté vlasy.

Andromeda sa postavila bokom, aby sa James mohol zvítať s ostatnými členmi rodiny. Usmievala sa, ako už dávno nie. Teddy do nej drgol a nahol sa k nej. „Neroztop sa tu od šťastia."

„Trhni si, Edward," uškrnula sa na neho. „No a čo? Aj tak to všetci viete!"

„Že si po uši zaľúbená do Jamesa? Áno, to vieme. To novinka veru nie je," smial sa Teddy. „Vy dvaja ste naozaj veľké trúby, že sa už konečne nerozhýbete k tomu, aby ste boli spolu."

„Nestaraj sa, dobre?" sladko sa na neho usmiala.

„Pohryzieš ma?"

„Ak ma budeš ďalej hnevať, tak možno áno," prikývla spokojne.

„Teddy!" James sa vybral priamo k nemu a priateľsky ho objal. „Kamoško, ďakujem ti za tie tvoje super listy a informácie."

„Nie je za čo, James. Nevyrástol si?" spýtal sa ho Teddy, keď obaja od seba ustúpili.

„Ale kde, iba som opeknel, ale to je v tejto rodine normálne, že muži starnú do krásy," povedal James so všetkou vážnosťou v hlase. Teddy sa hlasno rozosmial a prikyvoval mu na pravdu.

„Aké informácie?" spýtala sa Andromeda.

„Žiadne," odvetil jej Teddy. „Nič pre tvoje uši, srdiečko."

„Edward!"

„Psst! Lebo nás začuje mama a bude po nás hučať, akoby sme mali päť," priložil jej ruku k ústam. „Správaj sa slušne, Drominka, lebo nebudeš mať horúcu čokoládu večer."

Andromeda ho pohrýzla do ruky. „Dement!"

„Au, Drom!" skríkol na ňu Teddy a sledoval na svojej ruke obtlačky jej zubov. „Preskočilo ti?"

„Varovala som ťa," nežne ho pohladila po líci. „Ty pako!"

„Stačilo," prirútila sa odniekiaľ Victoire a schytila Teddyho za ruku. Za tú boľavú samozrejme, takže znova vykríkol. „Musíš ju stále provokovať? Naozaj sa správaš akoby si mal desať rokov," karhala ho Victoire.

Andromeda hľadala svoju mamu, ale nikde ju nevidela. To bolo dobré, lebo aspoň jej nemal kto vynadať. Pousmiala sa, keď sa James pozrel jej smerom. „Tak hovor, čo máš nové!" vyzývala ho.