All Monsters are Human!

1:Príchod.

Som šťastná!Celá rodina sa sťahujeme do jedného prekliateho mesta!

"Sakra!"

"Carrie,hovor slušne!"upomenula ma mama a ja na ňu milo prevrátila očami.Vlastne som sa vám ešte ani nepredstavila!Som Carrie Scares,mám 16,hnedé vlasy,hnedé oči,mám rada čiernu farbu a mám sestru ktorá je na vše expert to by bolo asi všetko čo zatiaľ o mne potrebujete vedieť.No super,už sme v meste všetci ľudia sú tu ako zaspatý.Všetci chodia pomalou chôdzou,počkať prečo stojíme?

"Tati prečo sme zastavili"

"Stojíme na prechode" pozrela som sa na prechod po ktorom išli samí ľudia,počkať jeden nie,je úplne oblečený v čiernej,vyzerá tajomne a pozerá do zeme a ja naňho "Au!" zrazu sme sa pohli a mňa hodilo o sedačku vodiča.

,,Vidíš zlatko to máš za to že sa nikdy nepripútaš"usmiala sa na mňa mama.Už sme na ceste a ja pozerám sa z okna na všetkých idiotoch čo idú po ulici.Zrazu zastavujeme och takže toto je náš dom?! No nie že by vyzeral zle ale,nie,on vyzerá zle!Ježiš tak tu bývať nechce, vidno že je to aspoň troj poschodový dom a to je super ale je úplne jak to povedať,čudný!

"Carrie a toto je tvoj kufor,na"podal mi kufor ocko.Mama pomaly otvorila doň dvere,vyzeral čudne mala som pravdu okná sú asi hore pootvárané lebo všade je lístie.

"Carrie tvoja izba je hore,tretie dvere z lava"prikývla som a išla rýchlo po schodoch hore,tie schody strašne vŕzgali,juj.Tak a sme tu moju divnú izbu uvidím o 3...2...1... otváram dvere!No,ehm...Nie je to čo som čakala,myslela som si že bude celá ružova ale páni,moja mama ma má asi rada moja izba je veľká a steny sú čierne,och,krása aspoň izbu mám krásnu,nie?Dokonca i oblečky mám čierne toto je siedme nebo.Dobre dosť pozerania,idem sa vybaliť. 

Takže všetko mám na svojom mieste,počkať kde mám svoj fén!Och,musel ostať doma,sakra!Nevyzerá to tu zle no aspoň izba nie ostatné veci sú strašné.

"Zlatko poď na večeru!" zakričala na mňa mama.Bežím dole po tých hlúpych schodoch no radšej idem pomaly aby sa zo mnou neprepadlo.

"No čo je na večeru?"

"Upiekla som jablkové housky" ponúkla ma z úsmevom mama.

"Och mami ďakujem moje obľúbené!" napchala som si celé ústa a vzala si zo sebou ďalšie tri do izby. Mňam ja ich milujem,myslím tie housky. Mňam! Och Bože! Teraz mi niečo prišlo na rozum! Zajtra idem do školy z mamou na pohovor,Ježiš! Idem sa rýchlo pripraviť takže na seba vezmem modré triko,zelenú koženku a čierne nohavice.Desiata houska. Ďalej,och čo sa berie do školy! Toto je prvý krát čo idem do školy takže, I am Happy! Nikdy som do školy nechodila bola som iba v škôlke raz na školskom výlete som sa stratila a ostala v lese kde som behala za zvieratami hlavne vlkmi,po chvíľke ma našli a mama z toho šílela a tak som musela odísť ku psychologovy ktorý bol tak trochu trafený a poslal ma do detského domovu z kadiaľ ma pustili pred šiestimi dňami bola som tam 9 rokov,takže musím sa teraz správať vzorne a mile a to mi veľmi nejde! Dobre idem sa umyť a zajtra do školy.Počkať ja nemám ani tu svoju zubnú kefku,joj tento dom nenávidím! Tak sa iba umyjem a spať.No a spať,no super teraz nezaspím.Nemôžem, nikdy som nespala tak teraz budem spať?Mama ešte svieti na chodbe vraj mi neplatíme tento týždeň za elektrinu tak nech sa svieti. 

Spím!Och ja som fakt spala koľko hodín,4:32 akože vážne!? To je najdlhšie ako som kedy spala,na chodbe sa stále svieti,idem sa namaľovať a učesať.Páni,mam fakt dlhé vlasy asi by som sa mala ostrihať,idem si ich vyžehliť.Ja som som doma zabudla aj žehličku!? Aha,počkať mama si žehlila večer vlasy tak idem do kúpeľne po ňu. Počkať! Podlaha vŕzga,niekto je na chodbe.Och Bože,ono sa to hýbe! Pomaly naťahujem ruku ku kľučke,pomaly,pomaličky.Chytila som kľučku,taktiež pomaly otáčam,Bože otvorila som dvere! Ono sa to na mňa otočilo,mráz mi po chrbte išiel ako splašený.Otváram dvere a vychádzam opatrne z nich,nikdo nikde,ten kto tu bol zmizol.Rýchlo po žehličku,Bože mama ju ešte nechala zapojenú?! Rýchlo do izby,zabuchla som dvere!