All Monsters are Human!

3:Sklamaná.

"Pieter!Pieter stoj!" kričala som za ním po celej chodbe,zastavil sa.

"Čo toľko kričíš?"

"Prečo sa mi vyhýbaš?Myslela som že budeme priatelia"

"Tak to si si myslela zle,bež tam za ostatnými babami a mňa už nechaj na pokoji!"tak to ma zaskočilo.Asi o mňa nemá vôbec záujem,och.Nahrnuli sa mi do očí slzy. Ale nie,upokojím sa! Ja už neviem čo mám robiť aha viem musím ísť na hodinu,čo mám teraz,matika môj  úhlavný nepriateľ.Bežím ani neviem kde aha tu je napísane na dverách matematika takže,asi tu.Sedím tam kde vždy ale Pieter nikde nie je.Učiteľka prišla a niečo vysvetľovala všetci si niečo zapisovali a ja nič pozerala som von oknom ako Pieter.Hodina skončila a učiteľka hovorila že sa máme ísť pozrieť do knižnice po nejakých knihách vraj malo čítame a tak.No a ja neviem kde knižnica je. Aha už viem je to osobitná budova.Dobre ale akože páni,veľká knižnica.Takže čo si požičiam idem pomalým krokom a s prstom ťahám po všetkých knihách nijaká ma nezaujala,počkať táto "I am psychopath?" meno autora tam není ale titulná strana je pekná tak si to prečítam.Idem si sadnúť za stôl keď v tom uvidím Pietra sedí za stolom a niečo si číta idem pomaly a potichu k nemu a oslovým ho jemne aby si nemyslel že ho sledujem.

"Zaujímavá kniha?" usmiala som sa.

"A veľmi" usmial sa a pomaly otočil hlavu ku mne úsmev mu z tváre zmizol.

"Môžem si..."skočil mi do reči.

"Nie nemôžeš.Vypadni!"pokrútil hlavou,cítim sa byť sklamaná a smutná.Otočila som sa a nahrnuli sa mi slzy do očí už som nemohla vydržať a začala som plakať.Ja ja neviem čo si mám myslieť.Idem si sadnúť úplne do kúta ani na stoličku úplne za knižnicu do kúta chcela som byť sama.Sadla som si slzy mi pomaly stekali po tvári na knihu ktorá mala po sebe samé fľaky.Snažila som sa ich zastaviť no nedarilo sa.Zrazu sa z jednej police knih vynoril Pieter pozrel na mňa zo smutnými očami ja som ho ignorovala,prichádzal ku mne a ja som sa rýchlo pozbierala a odišla.Išla som domov,prišla som zobula sa a zabuchla dvere mama z otcom vyskočily zo stoličiek.Vošla som do izby a hodila tašku len tak na zem, zamkla dvere pustila si pesničku na plné pecky a ľahla si na posteľ tvárou do postele,začala vŕzgať celá horná strecha pozrela som sa hore a zas dala hlavu do vankúša.Plakala som ako o život.

Ah!Zobudila som sa.Ja som zaspala? No páni.Neviem koľko je hodín idem sa pozrieť nemám urobené domáce je 5:14 si robíš srandu!? Rýchlo! Vzala som pero a začala písať to čo ma napadlo.Zrazu som zas uvidela na chodbe ten tieň no kedže mi nikto neveril bolo mi jedno čo sa deje.Zrazu sa začala moja kľučka od dverí hýbať ako šialená niekto sa snažil dostať dnu,rýchlo som skočila na posteľ a čakala čo sa stane.No zrazu prestali išla som ku dverám pomaly dotkla som sa kľúčika a otvorila do vnútra vletela mama. "Och zlatko si v poriadku,bála som sa čo sa ti stalo nebola si na večeri celú noc sa snažím dostať do tvojej izby si v poriadku?"

"Som" pohladkala ma po hlave a objala.Odišla do svojej izby a ja som sa opäť zamkla.Sadla si za stôl a snažila sa napísať domáce.Keď som ich už mala pripravila som si oblečenie a namaľovala sa.Nemala som chuť ísť do školy aj keď som tam bola len jeden deň,jeden deň a už neznášam školu.