Zobudila som sa je 7:34 ale aspoň že víkend.Bežím do kúpeľne umyť sa,osprchovať,začesať a na raňajky.Nikto ešte nevstal idem si pekne do kuchyne zobrať raňajky,no takže v chladničke nič,komore nič,mrazáku nič čo budem jesť?
"Dobré ráno"otočila som sa a za mnou stál Tate z pripravenými raňajkami pre mňa a pre neho.
"Kedy si?"
"Vstal som skôr,poslednou dobou toho veľa nenaspím"no aspoň že mám raňajky už pripravené.
"Ďakujem"vzala som svoje raňajky a on svoje a sadli sme si na gauč do obývačky a pustili televízor.Prepínam no nič nedávajú.Prepínam,prepínam,prepínam...
"Počkaj!"niečo zbadal "Vráť to o dve čísla"
Bol tam pán v správách rozprával o jaskyni a mŕtvych telách: Na pobreží rieky Dunaj sa nachádza jaskyňa a v tej sa nachádzajú mŕtve telá dievčat hľadaných tieto desať roky. Získali sme vzorky mŕtvych dievčat stotožňujú sa našli sme tak tiež otisky chlapca Pietra Silvera,polícia je na ceste k nemu domov a ukáže sa čo sa stane.
"Do kelu!"povedal Tate a ťahal ma za ruku.Vyšli sme vonku a nasadli do auta okamžite naštartoval a už sme boli na ceste.Boli sme niekoľko metrov od domu ale už tam stáli policajti. Vyskočili sme z auta a uvideli sme ako sa rozpráva poručík polície z jeho matkou na dverách.
"Je váš syn doma?"
"Ano,prečo?"vrazili do tety a rozbehli sa hore Tate behal za nimi ale prišiel by neskoro a tak som rýchlo začala liezť po rebríku ktorý bol pripevnený o dom.Prišla som do Pietrovej izby,sedel na posteli hlavou do zeme.Preskočila som okno a vošla dnu.
"Pieter!"objala som ho.
"Čo tu robíš?!"neveril svojim vlastným očiam.
"Neopustím ťa"objala som ho ešte viac.
Prišli policajti a namierili na neho zbrane svietili na ňom červené bodky, Pieter zdvihol hore ruky. "Slečna odstúpte od neho!" povedal jeden z policajtov.
"Nie!"postavila som sa pred Pietra.
Zrazu ma Pieter zhodil na zem a vzal do ruky zbraň z pod vankúša všetci policajti začali doň strieľať. Pieter spadol na zem zo zbraňou v ruke.
"PIETER!"kričala som a plakala.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Prišla som ku nemu,krvácal a ledva dýchal."Pieter!Pieter toto mi nerob!"ledva sa nadýchol.
"Milujem ťa..."a zomrel.Slzy mi tiekli ako vodopád.
"PIETER!PIETER!NIE!PIETER!"policajti ma od neho ťahali čo najďalej vyhodili ma z izby a ja som som nemohla sa ani nadýchnuť,plakala som ako blázon.Prišiel ku mne Tate tiež zo slzami v očiach a objal ma.Plakala som ako blázon a aj Tate.
Po pol hodine...
Sedeli sme obidvaja na zemi slzy nám na tvári uschli.Prišla Tatova mama kývla z hlavou a Tate začal ešte viac plakať.Objala som ho so slzami v očiach a potom sa trochu upokojil.
"Poď odveziem ťa domov"povedal a ja som smutne prikývla.Išla som dole po schodoch a uvidela sedieť v obývačke Galiu ako plakala.Nasadli sme do auta,celou cestou bolo ticho.Prišla som domov ako opitá.Mama otvorila dvere a okamžite ma objala "Je mi to ľúto zlatko,volala mi jeho mama" a začala tiež plakať.Sestra sa oprela o dvere a keď som vstala chytila ma za rameno a smutne povedala "Je mi to ľúto..." odišla som pomalým krokom hore a ľahla si na posteľ mala som celý mokrý vankúš takýto pocit už vo mne ostane naveky.
"Och Pieter!" a začala som ešte viac plakať.
Možno bol monštrum ale teraz mi došlo...Všetci ľudia sú v skutočnosti monštrá!
