All Monsters are Human!

9:Ktorý z nich?

Sedím na chladnej zemi a v kuse plačem.Začula som niekoho kroky.

"Si v poriadku?" dvihla som tvár,stála tam Galia.Plakala som ďalej a ona prišla ku mne bližšie "Ty si ich videla,však?"neodpovedala som "Je mi to ľúto" objala ma.

"Od kedy sú spolu?"

"Nechodia spolu,myslím...Iba ona z ním flirtuje."moja tvár ztvrdla "Prepáč nechcela som ja..."

"Som krava!Mala som vás zachrániť ale už asi nezachránim"

"Nie nie si, nemáš pravdu pravá láska hoci ktorého člena rodiny nás môže zachrániť"

"Čože?Vážne?"

"Ano,ale nebuď smutná"utrela mi slzy.A potom mi svitlo že máme práve hodinu francúzštiny.

"Musím maj sa a ďakujem Galia" usmiala som sa a rozbehla do učebne,chvála že som nemala hodinu na ktorej bol Pieter namiesto neho tam sedel Tate. Posadila som sa a čakala pokým hodina skončí.Hodina sa skončila a keď som vychádzala omylom som vrazila do stola a zvalila knihy na zem natiahla som sa po nich Tate vzal ich do ruky a podal mi ich učiteľ na nás pozrel a povedal "Ils sont découpés pour lui-même" ja som sa usmiala a povedala.

"Pán učiteľ až tak dobre po Francúzky nevieme"

"Ty možno nie,ale on áno" pozrel na mňa Tate a ja na neho.Hľadala som mu do jeho krásnych oči bol to krásny pocit,no zazvonilo na hodinu a ja som rýchlo bežala na hodinu.Sadla som si za lavicu a raz v živote dávala pozor,bola výtvarná. Nakreslila som malého obesenca a čakala kedy sa príde učiteľka pozrieť.Na mňa sa učiteľka vykašľala,pozrela jedným okom a vzala tie najkrajšie,moje nie.Škola sa skončila a ja bežím rýchlo domov,no ešte idem do skrinky si vymeniť učebnice.Takže čo bude pondelok,och konečne víkend.

"Carrie?"povedal niekto za mnou.Otočila som sa a stál tam Pieter a za ním tá krava.

"Čo?Nechaj už to tak,máš za mňa náhradu a mne je lepšie bez teba!" otočila som sa a chcela ísť preč no on ma chytil za ruku tak silno že som ňou nemohla ani pohnúť.Zrazu prišiel Tate z naštvaným výrazom.

"Nechaj ju Pieter!"pribehol mi na pomoc Tate.

"Čo sa do toho miešaš Tate!?"

"Necháš ju,jasné!?"

"Lebo čo?"pozrel podozrievavo na Tate.Tate sa otočil na mňa a v šmyku na Pietra a jednu mu vrazil,Pieter spadol na zem a mňa Tate vzal za ruku a ťahal preč.

"Kde ideme?"

"Ty ideš domov"

Nasadli sme do auta,naštartoval a už sme boli na ceste.

"To je taký idiot!Teraz ti nedá pokoj"

"Dokážem sa o seba postarať"povedala som hrdinsky.

"To som videl,keby že tam nie som tak už neviem....Zmeňme náladu aby som naňho nemyslel"nič ma nenapadlo a keď ma niečo napadlo tak somarina.

"Prečo máš sivé vlasy?" zasmial sa.

"To nie je sivá ale strieborná,je to moja obľúbená farba"

"Všimla som si" vymenili sme si z úsmevom pohľady,chodil celý oblečený v striebornej.Boli sme už pred našim domom,vystúpila som z auta a aj on.

"Kam si myslíš že ideš?"nechápavo som naň pozrela.

"Potrebujem sa porozprávať z tvojimi rodičmi"

"Nie,nie,nie ani náhodou"povedala som zdesene,zrazu mama otvorila dvere a ostala v šoku.

"Ahoj zlatko a kto si ty?Pieter?"

"Nie,nie ja som Pietrov brat.Musím sa z vami porozprávať"vošli sme do domu kde už mama mi naznačovala že mám ísť do izby.Vybehla som hore,zabuchla dvere,pustila hudbu a ľahla si na posteľ.Čakala som kedy môžem ísť už dole som hladná!Prišla som ku dverám a otvorila ich za nimi stál Tate s mamou.

"Dneska bude Tate spať tu,zlatko"usmiala som sa.

"Bude spať pri mne?" opýtala som sa z veľkým šibalským úsmevom. Tate sa na mňa pozrel tiež z veľkým úsmevom.

"To by si chcela,čo? Nie Tate bude spať v hosťovskej izbe" a už ho nebolo.Počkala som ešte trochu a rozbehla sa na večeru,všetci už sedeli za stolom. Sadla som si a skoro nič nejedla celý čas som totiž pozerala na Tate a on na mňa.Zrazu si ma mama všimla.

"Zlatko,začni jesť vychladne ti polievka"

"Ona mami už ma inú večeru na tanieri" povedala sestra a dodala "Tate?Podáš mi soľ?"on jej ju podal už som skoro tam vybuchla a ona z namysleným výrazom pozerala na Tate. Asi budem vracať.

"Tak dobre prešla ma chuť!"povedala som nahlas a odstrčila sa od stola a vybehla po schodoch hore.

Vošla som do izby a ľahla si na posteľ.Juj,ja svoju sestru neznášam,to je potvora!Zajtra jej to spočítam.Niekto mi zaklopal na dvere,Tate.

"Už spíš?"spýtavo na mňa pozrel.

"Nie a asi nebudem spať už nikdy"povedala som ironicky.Zasmial sa.

"Tvoja mama povedala že mám na teba dávať pozor,takže zajtra niekam pôjdeme"mrkol na mňa a mne sa hneď vyčaril na tvári úsmev.

"A kde?"spýtala som sa.

"Neviem" zasmiali sme sa.

"Prajem dobrú noc"dal mi pusu na čelo a odchádzal,zastal na dverách."A nežiarli na svoju sestru"zasmial sa.Odišiel a ja som išla spať z veľkým úsmevom na tvári.A tak som premýšľala ktorého mám radšej Tate alebo Pieter? Ja neviem,mám ich oboch rada ale ta...Medzi nimi si je ťažko vybrať.