All Monsters are Human!

8:Tate?

Kde to som?Ja žijem? Och Bože kde je Pieter?! Nemôžem otvoriť oči niečo mi svieti do očí.Mama? Och naj si nevšimne že som hore.Och všimla si.

"Och zlatko si v poriadku?"

"Hej,mami kde je Pieter?"

"Je v poriadku,klamala si mi"

"Nie"

"Ale hej, prečo si ma neposlúchla mala si sa od neho držať ďalej"

"Prepáč, ale musíš mami prestaň.Nemôžeš mi brániť v tom mať niekoho rada"mama na mňa divne pozrela "Milujem ho...A ty tomu nezabrániš nijako"na to mama sa usmiala a povedala.

"Prepáč ale keď všetci o ňom hovoria že..."

On taký nie je len ho musíš spoznať"

"Dobre zlatko,ja už pôjdem doniesla som ti tu nejaké jedlo,musíš sa najesť kedže si bola dve týždne v kóme"

"Dve týždne?A kde je Pieter?"

"Neviem zlatko prvý týždeň za tebou stále chodil a teraz nič" mama odišla.Bože kde je Pieter?Zabudol na mňa? Spím,zaspala som a snívalo sa mi presne všetko čo sa mi stalo.No potom ma ktosi zobudil. Niekto ide,Pieter?!

"Pieter?"

"Čože?Nie nie ja som Tate,Pieter je môj brat"neveriacky som naň pozerala.

"Kde je Pieter?"

"Je v poriadku strachoval sa o...Ty si Carrie?"prikývla som "Páni" usmial sa na mňa.Zrazu prišiel doktor s nejakými papiermi v ruke.

"Takže Carrie Scares menší otras mozgu a zlomená ľavá ruka, dve týždne v kóme a ste v poriadku" prišiel ku mne zo svetielkom ktoré mi svietilo do očí a pozeral či nemám poškodenie mozgu. "Nie všetko je v poriadku dneska už môžete ísť domov,máte niekoho kto by po vás prišiel?"

"Nie mama odišla pre hodinou"

"Ja ju odveziem!" ozval sa Tate s úsmevom na tvári.

"Dobre zbalte sa slečna a môžete ísť"

Začala som sa baliť mala som ta toho toľko ani som nevedela s kadiaľ.Mám všetko?Hej ok môžem ísť.Niekto zaklopal na dvere.

"Môžeme ísť?"ozval sa Tate zo šibalským úsmevom,ja som rýchlo prikývla a už sme išli po chodbe.Strašne mi vrtalo hlavou kde je Pieter a prečo sa jeho brat ktorého som nikdy nevidela na Pietra tak veľmi podobá.Nastúpili sme do auta a išli pozerala som von oknom a potom celý čas na Tate.

"Dobre sa na mňa pozerá"usmiala som sa.

"Ani nevieš jak"usmial sa on.

"Ako to že mi Pieter o tebe nič nepovedal?"

"Neviem asi sa za mňa hanbí"

"To je dosť možné" pozrel na mňa a začal sa smiať. "A ty si tiež?"

"Mŕtvy?!" zasmial sa "Jasné,aj keď oni ma už neberú ako člena rodiny"

"A to prečo?"som zvedavá.

"Dlhý príbeh"zastavili sme pred školou.

"Prečo sme pred školou?"

"Chodíš predsa do školy nie?"mrkol na mňa.

Išli sme pomaly za brány školy keď zrazu všetci začali na nás pozerať. "Prečo tak na nás divne pozerajú?" opýtal sa.

"To by som aj ja rada vedela"vymenili sme si pohľady a išli ďalej po ceste som uvidela Pietra z inou babou z ktorou sa pri dverách rehoce ako blázon,ale zo mnou v tedy nechcel ani rozprávať.

"Juj,ja som myslel že už nie ste spolu"povedal Tate a pozrel na mňa smutne.Mne sa doslova zdvihol žalúdok nechcela som tam byť,nahrnuli sa mi slzy do očí a začala som utekať preč od Pietra,vbehla som do učebne Chémie a tam som sa oprela o dvere a začala plakať.Idiot!Už si za mňa našiel náhradu,vymenil ma za nejakú kravu!Nenávidím ho!