All Monsters are Human!

4: Čierna Ruža.

Rýchlo!Do školy! Berem veci a utekám do auta!Mám všetko?Dúfam že hej.Máme problém neviem aké topánky mám zobrať. "Zlatko nepozeraj na tie topánky a vezmi si už nejaké" povedala mi mama a vzala som si čierne botasky a utekám do auta,dneska som ako posledná v aute, juj nezatvorila som dvere išla som otvoriť dvere auta keď v tom sa samé zabuchli dvere a ja som radšej nič nevravela lebo by som bola zas za blázna.Už sme na ceste idem pomaly do školy,sestra ide ku svojim kamarátkam a ja do neznáma.Idem do vnútra školy ku skrinke si prilepiť na skrinku rozvrh aby aspoň niečo som tam mala.Otvorila som skrinku a v nej bola krásna čierna ruža krajšiu som nikdy nevidela,bola krásna,zrazu zazvonilo na hodinu a ja som si ju rýchlo dala naspäť do skrinky.Vošla som do triedy kde už sedel Pieter ignorovala som ho, sadla si na svoje miesto a pozerala von oknom celú hodinu,celý čas sa na mňa pozeral videla som jeho odraz v okne.Keď hodina skončila,vyšla som z triedy ako prvá,hneď sa za mnou zjavil Pieter.

"Ty sa na mňa hneváš,že?"

"A to ti došlo až teraz?"

"Nie,ale..."skočila som mu do reči z naštvaným pohľadom.

"Mi nebudeme priatelia tak ako si povedal,mi si už nemáme čo povedať!" rozčúlená som odišla na výtvarnú.Cez hodinu sme mali voľnú tému nakreslila som les a v strede vlka,podľa mňa to bolo celkom pekné.Mala som to hotové skôr než ostatný a tak som premýšľala.Premýšľala som o tom že keď nechce aby sme boli priatelia tak nebudeme,v pohode.Neviem prečo z toho robí takú vedu,a dokonca mi dal čiernu ružu nehovorím žeby nebola pekná ale čierne ruže sú symbolom mnohých vecí cez tragickú lásku, čiernu mágiu či nenávisť až po smrť.Ta sa asi že mám hnevať.Hodina sa skončila a ja som išla na poslednú hodinu dejepisu ktorú som celú prespala na lavici.Zrazu začalo vonku hrmieť a po chvíli aj pršať,ach ja nemám dáždnik.Dobre to nevadí keď nemám dáždnik veď to prebehnem nie?Idem pomaly cez chodbu,všetky decká majú dáždnik a ja krava,nie.Všetci už odišli a ja stojím pred dverami školy a čakám pokým prestane pršať.Počujem niekoho kroky,Pieter!

"Ahoj!"s úsmevom povedal a ja som odvrátila zrak "Chcel som ti len povedať,že je mi ľúto že som na teba tak vyskočil" pozrela som sa naň "Chcel som ťa chrániť predo mnou,vieš každé dievča ktoré sa zo mou začne rozprávať,zle skončí" pozorne som počúvala "A tá ruža,myslel som si že sa ti bude páčiť lebo je čierna" otočil sa na mňa z čiernym dáždnikom v ruke,pred školou čakala na neho limuzína,páni. "U teba vidím to inak ty sa nevzdávaš" usmial sa a podával mi dáždnik,pomaly som natiahla ruku a vzala dáždnik do svojej "Uvidíme sa zajtra" usmial sa a pomaly odchádzal po schodoch a ja som sa nezmohla na slovo ale niečo som povedala tak nejako.

"Uvidíme sa z-zra,vlastne zíra,ehm...prečo koktám?" v duchu som si sama odpovedala "Hm...asi viem prečo" a potom mi došlo,pobehla som do skrinky a vzala tú ružu.Z jeho čiernym dáždnikom som pomaly išla domov opačným smerom ako on.Prišla som domov a mama hneď sa ma začala pýtať.

"Kde si bola tak dlho?" uvidela tú ružu "A odkiaľ je táto krásna ruža?" pozerala na mňa a čakala na odpoveď.

"No ja...Som dostala...Ružu...On...Ach..."pozrela som sa do zeme.

"Moja Carrie"objala ma, rozbehla som sa po schodoch keď v tom ma zastavila ešte mama na jednú otázku.

"Zlatko,kto ti ju dal?" z úsmevom sa spýtala.A ja som stále pozerala do zeme na schody a odpovedala som.

"Pie-Pieter Silver"odpovedala som koktajúci,mama okamžite zmenila tvár.

"Čože? Zlatko drž sa ďalej od toho chlapca,prosím"

"Čože? Nie,nikdy!"

"Sľúb mi to! Carrie sľúb mi to,alebo chceš ísť zas do polepšovne?" tak toto ma presvedčilo podmienky v polepšovni boli strašné,nechcela by som sa tam vrátiť.

"Sľubujem"sľubujem je iba slovo,takže hm...Mami máš smolu.

Prišla som do izby a dala si rúžu do vázy a položila na stôl.Pustila si hudbu a začala písať úlohy.Píšem,píšem,pí---še---m..........