All Monsters are Human!

15:Vráť sa mi.

Zobudila som sa,pustili ma,prišla po mňa do nemocnice mama.Objala ma a odviezla domov popravde sa mi ani nechcelo ísť do školy a tak som ostala doma. Rozmýšľala som,uvedomila som si že Pietra milujem aj keby som mala zomrieť,je mi to už jedno.Musíme Pietra vrátiť!Ale ako?! Vzala som do ruky tašku a rozbehla sa ku Silverovým. Zaklopala som a otvorila ich mama.

"Dobrý deň teta,je Tate doma?"spýtala som sa.

"Nie,je v škole.Myslela som že si prišla za Pietrom"

"Ja..."pozrela na mňa podozrivo.

"Pieter stojí hneď  za mnou keď chceš tak sa porozprávajte"teta sa odstúpila a za ňou som nikoho nevidela,zakričala som na tetku.

"Ja Pietra nevidím!"okamžite sa na mňa otočila "On...Ja som ho vyhodila"teta pomaly pristupovala ku mne.

"Vy sa nevidíte?"prikývla som "To je mi ľúto"

"Prosím Vás,nemohli by ste mi pomôcť?"sklopila zrak "Tak pomôžte svojmu synovi,prosím"

"Pieter je tu Carrie"povedala teta do prázdna,asi Pietrovy. "Je rád že si tu"usmiala som sa "Ale nechápe prečo si tu"pohotovosť!

"Povedzte mu že ho milujem a zachránim ho,aj keby ma ta suka zabila!"zasmiala sa a povedala mu to.

"Vraj ťa tiež miluje,ale nieje ako ho vrátiť Carrie...Už som to skúšala..."

"Vy ste to skúšali ale to ste boli vy teraz je čas na mojej strane a ja Pietra zachránim!"otočila som sa a bežala do školy za Tatom.Bežala som ako o život.Bola som pri bráne a uvidela Galiu.

"Galia!Kde je Tate?!"

"Išiel na hodinu fyziky,prečo?"vybehla som hore po schodoch do fyziky kde už začala hodina,vbehla som tak jak úplny idiot.

"Eeee...Prepáčte,učka...Vlastne učiteľka,môžem poprosiť na chvíľu Tate?"koktala som jak idiot lebo všetci na mňa pozerali,no a ja som veľmi hanblivá.

"Jasne,pane Tate"ukázala rukou a Tate išiel ku mne.

"Díky,vole!Chcem povedať pani učiteľka"usmiala som sa a ťahala Tate preč. "T"ate,je šanca žeby sa vyhodený vrátil,naspäť?!"

"Myslíš Pietra?"pozrel na mňa zvedavo.

"Ano"z úsmevom som povedala.

"No dalo by sa to ale za svoju cenu..."

"Podstúpim to!Kľudne!"povedala som odhodlane.

"Prosím vás pán Tate,poďte si prosím sadnúť na svoje miesto!"povedala učiteľka a už bežal.Išiel a ja som čakala naňho pokým skončí hodina.Nudila som sa a tak som sa išla prechádzať po škole.Išla som ku svojej skrinke otvorila ju a tam boli samé naše fotky,Pieter a ja,na niektorých bola s nami aj Galia a Tate. Zapozerala som sa na nich a prišlo mi smutno.Zazvonilo a ja som sa rozbehla za Tatom,cestu mi skrížila Dajana.

"Kamže,kamže...Naše dievčatko si uráčilo zachrániť svojho milovaného?! Prvé ho vyhodí,potom zachráni..."pozerala na mňa ako na vraha.

"Bola si to ty..."

"No možno som sa ti v tedy hrabala v hlave ale to bol len začiatok..."prišla ku mne "Vieš toho o nás až príliš veľa,rada som ťa spoznala"vytiahla z nohavíc veľký krvavý nôž a ukázala ním na mňa "Bola si skvelá nepriateľka Carrie,vlastne najlepšia!"usmiala sa a rozmachla ruku,už som myslela že je po mne ale napadol ju Tate,skvelé bolo že na tej chodbe nikto v tedy nebol.Vytiahol z kapsy zapaľovač.

"Vieš čo sa robí z čarodejnicami Dajana,upaľujú sa!"namieril oheň na ňu.

"Nie Tate!Toto neurobíš,máš ma až príliš rád!"povedala Dajana a cúvala ku rohu schodom.

"Bývavalo!"Dajana sa otočila a spadla na schody,asi si zlomila väs,nehýbala sa a hlavu mala naopak. Akoby bola z porcelánu. Začala vstávať,ústa mala prasknuté a krk na druhej strane,napravila si hlavu a pozrela na nás.

"My sme ešte neskončili miláčik"a odkráčala ako modelka.Okamžite som otočila ku sebe Tate a opýtala sa ho,no ale hlavne aj poďakovala.

"Tak ako vrátime Pietra!?"usmiala som sa.

"Musíme Pietra vymeniť za nejakú obeť"

"Dobre a kto to má byť?"zvedavo som naňho pozrela.

"Musí to byť jeho pravá láska" šokovane som naň pozrela. "Musíš to byť ty Carrie...."