Som v hosteli. Sedím na preležanej posteli a dávam si mobil na nabíjačku. Je deväť hodín večer a slnko sa pomaly ťahá dole aj keď to vyzerá, že sa mu veľmi nechce.
Teraz nastal ten čas si premyslieť, čo tu vlastne budem robiť. No väčšinu vecí však robím spontánne a bez rozmýšľania. Aj tento malý výlet. Napadol mi keď som zaspávala včerajšiu noc a ráno som si veci už vyťahovala zo skrine a hádzala ich do cestovnej tašky.
No a teraz som tu. Hľadím von oknom, cez ktoré mi do vnútra preniká košický vzduch. Čistí mi pľúca. Potrebujem poriadny detox a tak opúšťam izbu a o pár chvíľ si to mierim na pešiu zónu cez veľký park.
Míňam matky s kočíkmi, deti na bicykloch a starých ľudí sediacich na lavičkách. Cez leto je každý živší. Vtáci okolo čvrlikajú a hlásia blížiacu sa noc.
Tá však bude pre mňa veľmi dlhá.
