Stojím pred zrkadlom na zasmradených záchodoch. Pozerám na svoju unavenú tvár. Oči podliate krvou a pod nimi tmavé hlboké kruhy. Bledá pleť. Falošný úsmev. Nah, ďalší koncert v poradí. Som vyžmýkaný ako handra, ktorá je pohodená pri jednom z tých záchodov. Nevládzem.
Niekto búcha na dvere: „Samo, si tam? Je čas," vraví mi Dalibor.
„Hneď som tam," odpovedám mu. Prepláchnem si studenou vodou ksicht a opúšťam záchody.
Stojím na pódiu a v hlave mi duní. Hudba to nie je. Dospievam song a prenechávam scénu Zajacovi. Dnes už naozaj nemôžem. Uberám sa z pódia preč, do konca koncertu zostáva desať minút. Nechápavé tváre ľudí pod pódiom a Daliborov krik ma prenasledujú až kým sa nestratím za stenami backstag-u.
Hudba pomaly dohráva. Nastane ticho. Dovalia sa za mnou chalani, sedím na gauči, pozerám do plafónu. Stále len pozerám, no nič nevnímam, ani ich hlasy. Počujem len to dunenie v mojej hlave. Avšak keď spomenú cigaretu a čerstvý vzduch, som hneď na nohách. Ide so mnou len Zajac, keďže ostatní už začínajú pomaly popíjať.
Stojíme pred klubom v kapucniach. Držím cigaretu a odklepkávam popol. Padne mi na topánky. „Kurva," zanadávam. Zajac sa smeje.
Ľudia odchádzajú z klubu a prichádzajú nový. Toľko stereotypu na jednom mieste som dlho nevidel. Niekto príde, kúpi si lístok, potom pol hodinu stojí pred klubom lebo sa veľmi a srdcervúco potrebuje vyrozprávať svojim kamarátom. Potom vstúpia do klubu a toto si zopakujú ešte asi tri krát. Potom popri nás prechádzajú dievčatá s ich hlasným myslením na úlovky dnešnej noci. Žiadajú lásku, no chcú len sex.
A potom vidím ju a počujem ju kričať do mobilu: „Čo chceš Mates?" a uvažujem, či chce sex alebo žiada lásku, alebo žiada sex a chce lásku.
