Stojím za klubom v tme, zahalený v kapucni a obklopený chalanmi. Výskajú pri nás dievčatá, žiadajú o fotku. No vďaka Bohu ich nie je veľa. Prikrádali sa k nám popri klube a len tak na nás vybafli. Cítil som sa trápne aj za nich. Blesky z ich mobilov mi pálili oči. Potom prišla jedna z nich bližšie ku mne. Blondína. Zacvakla sa mi okolo krku a začala mi do ucha šepkať veci, ktoré nemal nik počuť. Dokonca ani ja. Nie, že by som nemal, no nechcel som. Naozaj nie, bolo to nechutné. Zapredala by svoje telo za jednu noc so mnou. Iné dni by som to bral. Dnes však nie. Dnes nie.
Potom konečne odišli a chalani sa začali smiať a frflať ako to majú vo zvyku. No okrem nich som počul aj dievčenský smiech. Nie to hlúpe hahaha. Ale normálny, pobavený, veľmi hlasný smiech. A tak som sa poobzeral okolo seba. Vyššie nad klubom bol chodník a pri ňom lavička a na nej smejúca sa silueta. Fajčila. Videl som len červené svetielko keď si ju vložila do pier a potom len hustý dym, ktorý sa bil s nie až tak studeným vzduchom.
Chalani po nej zakričia a ona stíchne, no nie na dlho. Zahasí cigaretu a zoskočí k nám dole. Potom keď jej vidím tvár zostávam príjemne zaskočený. Je to to dievča zo včera. Premýšľal som o nej celú noc, teda možno. Väčšinu času si ani nepamätám čo sa mi ženie hlavou. V hlave som mal prievan.
Potom poviem Daliborovi, že si ju pamätám zo včera. Spýta sa ma, či je to ona a ja taký, že áno. Pri tom neviem, či je to ona. Viem, že je to ona, to dievča z pred klubu ale neviem, či je to tá, o ktorej som vravel Daliborovi. Vídavam veľa dievčat a vravím veľa slov.
A ja len na ňu tupo pozerám. Je zaskočená, prechádza pohľadom po každom z nás. Pochybujem, že vie kto vôbec sme. A to je dobre. Zložím si kapucňu. Vlasy mám zviazané gumičkou vzadu na hlave. Strelí po mne pohľadom. Pozerá na mňa tými svojimi hnedými očami, ktoré sa až nadpozemsky lesknú pri pouličných lampách. Nie, že by v nich mala slzy. Proste sa lesknú. A je krásna. Naozaj je.
