Kráča vedľa mňa s rukami vo vrecku. Pri cudzích ľuďoch mám vždy nepríjemný pocit. On nie je výnimkou. Dokonca mi napadlo, že mu poviem nech sa vráti naspäť. Ale zostala som ticho.
Prechádzame cez cestu, nikde ani živej duše. Sme ticho. Asi to tak má byť. Neviem.
Chcem aj rozprávať, ale čo také povedať? Nech rozpráva on keď tak veľmi chcel ísť.
Neviem prečo, príde mi toto strašne komické a zúfalé zároveň. Riskujem svoj život za jazdu električkou s neznámym chlapcom. Paranoja? Tak trochu.
Nepozná dokonca ani moje meno. Ale mená nie sú podstatné, či.
Pozriem na neho. Samo.
Také meno sa mi ani na neho nehodí. Je veľmi ...ja neviem, obyčajné? Nie nie. Také jednoduché. Je až veľmi jednoduché na neho. Keď sa človek na neho pozrie čaká meno, ktoré vám udrie do hlavy a donúti vás rozmýšľať. A nad Samom sa mi veľmi rozmýšľať teda nechce.
Ani neviem ako a stojíme na zastávke. Hľadám automat na lístky a vykročim k nemu.
"Kam ideš?" spýta sa.
"Kúpiť lístky." Hľadám drobné v peňaženke.
Kúpim dva hodinové lístky. Schovám ich v dlani a hneď si spomeniem na ten prepotený lístok, ktorý som si kúpila v Bratislave. Je to až také nereálne kde som skončila. Keď ma niečo ťahalo do Košíc, netušila som, že to niečo je nočný výjazd s električkou so Samom. Alebo to je len predohra? Určite áno. Však ho ani nezaujíma ako sa volám.
Podám mu jeden lístok a až pridlho sa na mňa zadíva a tak sklopím pohľad do zeme. Je mi to naozaj nepríjemné.
"Máš strach?" výde z neho.
Pozriem na neho: "Neviem čo čakať."
"Veľmi rád by som ťa oslovil menom a upokojil ťa, ale stále ho neviem."
"Nepýtal si sa, nemala som ho prečo vravieť." Bože, naozaj hlupejšie sa správať už nemôžem.
"Dobre, volám sa Ema a zabudnime na to," pohodim rukou ale nepristane mi pri tele.
Pozriem sa a Samo mi ju zachytil.
Ah bože.
"Tak Ema. Nebaj obavu. Všetko bude v pohode."
"Toto naozaj nevyznelo nejak veľmi povzbudzujúco," poviem.
Zasmeje sa. Má naozaj veľký úsmev, môžem mu vidieť všetky zuby. A tiež sa mu robia aj také vrásky okolo pier a oči mu skoro nevidno, keď sa usmeje.
Košický oxid ma až priveľmi mätie.
