Je pol desiatej večer a ja už som v klube. Sedím za barom a hrám sa s ružovou slamkou v pol litrovom pohári kofoly.
Väčšinu dňa som prespala v hostelovej nevyvetranej izbe. Váľala som sa po posteli a vypila asi štyri hrnčeky kávy. Potom som sa prechádzala po slnkom pokrytých Košiciach. Skákala som po mačacích hlavách a každú chvíľu som si musela viazať šnúrky.
Tak a teraz tu sedím. So skoro prázdnym pohárom a plným mechúrom. Na tieto záchody ísť nechcem. Musím to nejak vydržať alebo môžem skočiť na hostel. Mám ešte dosť času.
Hádžem barmanovi drobné za pitie a beriem sa z klubu von. Vo vrecku mám vstupný lístok, ktorý mi strčili do ruky keď som si platila vstup. Povedali, že to platí do ranného zatvorenia klubu a tým, že je tu dnes akcia, sa ním budem môcť preukázať keď sa budem chcieť vrátiť naspäť do vnútra. Tieto veci sú pre mňa nové, lístok si každú chvíľu kontrolujem, keďže miesto peňaženky som si ho dala do nohavíc. Dám si ho do peňaženky...neskôr.
Vychádzam z klubu a prechádzam tmavšími Košicami.
V hosteli si dám ešte rýchlu sprchu, aby som bola večer čo najviac sviežia.
Všetko skontrolujem a odchádzam na moje nočné dobrodružstvo.
Šteklí ma v žalúdku, nemôžem sa dočkať. Cítim sa až trápne, keď už niekoľký krát sa ponevieram tou istou cestou naspäť ku klubu. Keď som však pri ňom, nastáva problém.
Aké nečakané.
