8

861 59 3
                                    

„Ako to myslíte, že ma nepustíte dnu?" vykríknem a preskočí mi hlas.

„Pretože nemáte lístok," prehovorí bodyguard pri vstupných dverách klubu.

„Mám ho presne tu, nevidíte?" strčím mu ho popod nos, zatvári sa podráždene.

„Ten však už neplatí," povie akoby sa nechumelilo a naďalej púšťa bandy deciek dovnútra a štiká im lístky.

„Čo?! Veď som si ho dnes kupovala. Je na ňom dokonca dátum aj čas," stále mu pchám lístok popod nos. Som zúfala. Všetko sa kazí. Ten včerajší telefonát s Matesom a teraz zas toto. Očividne si Košice povedali, že pre tento krát tu nie som vítaná.

„Ešte raz mi strčíš ten lístok popod nos, tak si ma nepraj. Povedal som, čo som povedal. Ak sa ti nepáči, kúp si nový lístok a postav sa do radu."

„Ale ja ten lístok mám," zúfalo s ním zamávam naznak mieru. Tvárim sa smutne. Snažím sa. Nič ho neobmäkčí.

Strčím si lístok do vrecka bundy a idem preč. Sadnem si na lavičku, ktorú som našla za klubom. Nechápem to. Skontrolujem lístok. Mal pravdu. Mám v ňom zaplatený len vstup, o koncerte na ňom nie je ani zmienka. Hlavne, že mi mama vždy vraví: Čítaj každý jeden papier, ktorý ti niekto strčí do ruky. Chápem, zmluvy. Nečakala som, že ma môžu osrať už aj pri lístku na nejakú akciu.

Prešla asi pol hodina, ľudí chodí čoraz viac a viac. Od nervov som si po dlhom čase išla kúpiť cigarety. Teraz jednu zvieram medzi perami a snažím sa ju zapáliť.

Prvý krát si potiahnem a okrem horkého dymu pocítim aj menšie sklamanie, že som sa tomu zas oddala. Akoby tieto nikotínové tyčinky boli nejakými super riešiteľmi rôznych problémov.

Zazerám na zadné dvere klubu. Samozrejme, žeby som si mohla kúpiť ďalší lístok a ísť si to užiť bez ďalších žiadnych starostí. Ale moja hrdosť mi to nedovolí. Oklamali ma, nebudem im platiť znova.

Zadné dvere sa otvoria a vykročí z nich banda ľudí zahalených v kapucniach. Bože môj čo je toto za trend. Chcú byť tajomní, no pritom väčšina z nich je čitateľná ako zabudnutá kniha v kníhkupectve. Sliedim po nich, keď sa ich zahalené hlavy zdvihnú mojim smerom. Odvrátim pohľad a tvárim sa, že do polky sfajčená cigareta je to jediné, na čom dnes záleží.

Chutil Ako JahodyWhere stories live. Discover now