Donútil ma znova žiť

Večera

Dnešok mám zapísaný v kalendári ako deň s veľkým D.Minule pri tom jazeru som si sice spomenula na pár vecí ale stále nie na všetko.Trvalo mi celý týždeň presvedčiť Jacoba aby som navštívila jeho rodinu.Neviem prečo ale zdalo sa mi ako keby ma tam ani nechcel.Chcela by som si spomenúť a som presvedčená,že návšteva Jacobovej rodiny je ďalší krok k mojím spomienkam.
Jacob mi zakázal šaty.Vraj nechce aby to bolo príliš formálne.Ony ma už poznajú aj moja mama s otcom Jacoba takže sme niečo ako rodina.Je to veľmi milé.Stačí aby som si ešte na všetko spomenula a bude to dokonalé.
Jacob po mňa má prísť o necelú pol hodinu.Oblečiem si čierne,obtiahnuté nohavice,sivé tričko a čiernu mikinu.Mám rada jednoduchosť.
Keďže nechce Jacob nič formálne nemaľujem sa ani si nerobím vlasy.
Len si ich prečešem a donútim ich byť na mieste.
Vezmemsi mobil a kľúče s rozhodnutím počkať ho pred domom.
❄❄❄
,,Len nestresuj.Moja mama ťa má veľmi rada aj Lily."povzbudzujúco mi stlačí ruku v tej svojej.
Vôjdeme do domu a ocitneme sa na chodbe.
Znovu ma rozbolí hlava.Moju pamäť akoby udrela neviditeľná ruka a na povrch vypláva nová spomienka.

,,Mamkáá prišla Lisa!"zakričí na celý dom malé dievčatko.

,,Lilyth tvoja mamka doma nie je išla nakupovať!"počujem preafektovaný hlas.Výde s poza roha chodby a zazrie po mne blonďavé dievča s melírom vo vlasoch.
,,Ty tu čo robíš?!"osopí sa na mňa.
,,Prišla pozrieť Jacoba!"obraňuje ma dievča skôr ako to stihnem urobiť sama.
,,Prepáč Lisa ale Jacob ťa nechce vidieť.Takže padaj!"hovorí falošne a znechutene ako keby som bola odpad.A moje meno vysloví skôr ako nadávku.Otvorí mi dvere a pohľadom mi naznačí aby som odišla.Neostáva mi nič iné len odísť.

,,Lisa,stalo sa niečo?"jeho ruky obíjmu moje líca a jeho oči prebehnu po celej mojej tvári.
,,J-ja na niečo som si spomenula."koktám.

,,Na čo si si spomenula?"nalieha na mňa.V jeho očiach sa mihne strach a ja nechápem prečo.Predsa sa nemá čoho báť alebo áno?Ale čoho?
,,No ja neviem.Bola som tu v tomto dome a bola tu tvoja sestra Lily.No aspoň podľa toho ako ju oslovovala.A potom nejaké dievča s blonďavými vlasmi a rúžovým melírom."snažím sa poskladať si tú pre mňa nezmyselnú hádanku a vysvetliť to Jacobovi aj sebe.
Jacob náhle zbledne a mne sa od strachu oči v okamihu rozšíria.
,,Jacob?"zložím mu jeho ruky s mojej tváre.
,,Si v poriadku?"uisťujem sa vystrašene behajúc očami po jeho bledej tvári.
,,Hm...č-čo?Jasné s-som v poriadku."vyjachtá a usmeje sa.Ale nie tým úsmevom ako vždy ale falošným,núteným.
,,Jacob,kto je to dievča s mojej spomienky?"môj pohľad stvrdne a jediné čo momentálne chcem je pravda o tom dievčati.
,,Na tom nezáleži,Lisa je to minulosť nič viac."pokúsi sa ma pobozkať ja sa ale nedám.Odstúpim od neho o dva kroky s rovnakým výrazom,chladným.Nemám v pláne ustúpiť.
,,Chcem.Vedieť.Pravdu."dám dôraz na každé jedno slovo aby to pochopil.
,,Nemám ti čo k tomu povedať."zapiera,viem to vidím to na ňom.
,,Klameš mi.Ak ti nestojím za pravdu mne nestojí tento vzťah za čas,ktorý v ňom strávim."do očí sa mi začnu dobíjať prvé neželané slzy.
,,Toto nehovor nechcem ťa znovu stratiť."v jeho očiach vidieť obrovské zúfalstvo a strach.
,,Ako znovu?!"už kričím.Je mi úplne jedno,že som v jeho dome s jeho rodinou.Nikto mi nebude klamať.Ešte k tomu rovno do očí...
,,Ja..."nedokončí svoju vetu neostane na to čas do chodby vbehne (najskôr) jeho matka.
,,Čo sa to tu deje?Prečo tak kričíte na celý dom?"očami začne preskakovať zo mňa na svojho syna.
,,Mami...môžeš nás nechať samých."požiada ju pokojným hlasom a očami na mne.Ako keby sa bál,že každú chvíľu utečiem preč.
,,Dobre.Ale už žiadny krik."ukáže na neho prstom, prikývne a odíde.
,,Musíme sa porozprávať,pokojne a úprimne."
,,To sme mohli aj skôr.Vyhli by sme sa týmto scénam a hlavne hádke.Nemal si mi klamať a už vôbec nie rovno do očí.To totiž neznášam zo všetkého najviac."ak by to bolo možné z mojích očí by od toľkého hnevu lietali blesky.
,,Prosím,Lisa daj mi šancu vysvetliť ti to."prosebne na mňa pozrie.
,,Fajn hovor,kto je to dievča?"založím si ruky na hrudi.Oči do neho zapichnem ako nôž a modlím sa aby ku mne bol konečne úprimny.
,,Je to Ária moja bývala priateľka.Nemala ťa rada pretože vedela,že som sa do teba zamiloval a rozídem sa s ňou.Niekoľko dní potom ako ťa vyhnala som sa s ňou rozišiel a začal chodiť s tebou."neviem prečo ale verím mu aj keď mi čosi silné našepkáva,že mi znovu klame.Alebo skôr zatajil iaté udalosti medzi tým,ktoré sa stali.
,,A keď si hovoril,že ma nechceš znovu stratiť?"vyslovím svoju poslesnú otázku.
,,Už som ťa raz stratil.Nie je to tak dávno čo som ťa navštevoval v nemocnici."vysvetlí mi.

Lisine spomienky všetko komplikujú... :)

✴Vaša Lully✴