Donútil ma znova žiť

Nový priatelia

Len pred pár hodinami som vyriešila problém medzi mnou a Jacobom.Presnejšie som ho odohnala zo svojho života.Môže si za to ale sám.Ja som mu verila vždy a on?Pri prvom rozhodovaní medzi mnou a Áriou si bez zaváhania zvolil ju.To by mi až, tak nevadilo.Obvinil ma ale z niečoho čo by som nikdy nespravila.On sám by to mal vedieť najlepšie.Bol jediný komu som sa zdôverila.Prvý a jediný za tri roky.Očividne to ale bola chyba.Dovolil si o mne tvrdiť, že si vymýšľam a potom ma ponížil.S tým, že to robím kvôli mojej nehýnucej láske k nemu.Dobre mal pravdu v tom, že som sa do neho zamilovala.Ale nikdy opakujem nikdy by som nezničila fungujúci vzťah kvôli vlastnému šťastiu.Radšej by som bola ja tá bez Jacoba ako byť tá, ktorá zničila pekný vzťah.Teraz po tom všetkom sa ale nemusím už trápiť.Je jedno čo som k nemu cítila alebo možno cítim.Nemá cenu bojovať o chlapca, ktorý za to nestojí.Ak mi neverí aj po tom dlhom strávenom spoločnom čase nemá to cenu.Žiadne my v spojení so mnou a Jacobom aj keby sa rozišiel s Áriou.Toto všetko si myslí môj mozog.Srdce to je už bohužiaľ niečo iné...
❄❄❄
Dnes výnimočne sedím v aute s mamou a nie otcom.Otec totiž ochorel a aj keď som protestovala mama bola neoblomná.
"Čo sa medzi vami stalo?"opýta sa a smutne si povzdýchne mama.
"Medzi kým?"nechápavo nakrčím obočie.
"Veď tebou a Jacobom."objasní mi pričom jednou rukou mávne vo vzduchu a potom s ňou znovu ubíjme volant.
Zahľadím sa na chvíľu cez okno na domy okolo cesty k škole a zamyslím sa čo povedať.Mám zvoliť milosrdné klamstvo alebo čistú pravdu?Neviem či to mama pochopí a zároveň nechcem očierňovať Jacoba.Neviem prečo to tak je ale chcem aby mal u mojej matky aj naďalej čistý štít.Najskôr nás sledovala z okna a videla to divadlo ako väčšina našich susedov.
"Je to...komplikované."výde zo mňa nakoniec pričom neodtrhnem oči od domov za oknom.
"Dúfam, že si to všetko vysvetlíte."zastaví pred školou a venuje mi jeden povzbudivý úsmev.
"Možno."zamrmlem si pre seba a vystúpim s tichým ahoj.Pomalým krokom dôjdem až k svojej skrinke.Odomknem ju a vyložím všetky knihy z vaku dnu.Vak tam pokladám tiež a vyberiem si chémiu.
"Lisa?"ozve sa pri mne cudzí hlas.
Otočím sa tvárou v tvár osobe,ktorá ma oslovila.Je to Ruby.Veľmi sa nepoznáme ale zdá sa byť v pohode a tak sa usmejem.
"Ahoj Ruby."pozdravím ju a zavriem skrinku."Potrebuješ niečo?"
"No...vieš nedávno sa ku mne dostalo,že opäť rozprávaš a tak ma napadlo či si k tebe môžem prisadnúť."nevinne sa usmeje a mne podskočí srdce od radosti.
"Jasné budem len rada."priateľsky sa usmejem a spoločne vykročíme bok po boku do triedy.
❄❄❄
Jacob si sadol ako aj včera k tomu chlapcovi.Sem tam som počas hodiny zachytila jeho pohľad na mne.Ale ignorovala som ho.S Ruby sme si celkom sadli a veľkú prestávku trávime spolu na chodbe.Sedíme na bielo natretej lavičke a rozprávame sa.Je vážne fajn baviť sa po tak dlhom čase s dievčaťom v mojom veku.
"Vieš, nechcem byť ako ostatný a strkať nos do cudzích záležitosti ale..."nadýchne sa ako keby zbierala odvahu.
"Ale...je medzi tebou a Jacobom niečo alebo skôr bolo?"nervózne sa usmeje.
"Má priateľku.Nikdy medzi nami nič viac ako priateľstvo nebolo a možno ani to."odpoviem jednoducho a trochu smutne čo si dúfam nevšimla.
"Aha.Chcela som len vedieť pravdu.Už mi ide prasknúť hlava od tých všetkých špekulácií a klebiet okolo vás."zaškerí sa.
"Nie len tebe."povzdýchnem si.
Chodbou kráča mne povedomý pekný chalan a zdá sa,že má namierené k nám.A mám pravdu.
"Ahoj Ruby."zastaví pred nami a nesmelo sa usmeje.
"Ahoj Tony.Toto je Lisa."ukáže na mňa narovnanou dlaňou.
"Čau populárna Lisa."zaškerí sa a mne na tvári pristane zmätený výraz.Tony si to asi všimne keďže začne vysvetľovať jeho oslovenie.
"Každý o tebe hovorí.Tie školské drbny nemajú nič iné na práci len o tebe a Jacobovi kecať."rozhodí rukami.Ani sama som nevedela, že to je až, tak veľmi zlé.
"Potešil si ma."poviem sarkasticky aj keď sa usmejem.
"Uf sorry nevšímaj si to o chvíľu ich to prestane baviť."mávne nad tým rukou a vnúti sa medzi nás na lavičku.Svoje ruky položí na naše stehná a usmeje sa.
"Čo dnes plánujeme?"opýta sa ale ruky nezloží.Okolo nás prechádza Jacob keď si nás ale všimne spomalí.Trochu zamračene si nás prezerá až pokiaľ mu oči nespadnú k Tonyho ruke na mojom stehne.Skrčí obočie, prižmúri oči a zahľadí sa mi hlboko do očí akoby mi niečo vyčítal alebo....žiarlil?Vylúčené nemá prečo.On má predsa Áriu a len nedávno ma vysmial.Preruší očný kontakt a pokračuje o čosi rýchlejšie v ceste.
"No...to bolo dačo!"zasmeje sa Tony.
"Ten chalan asi nevie čo sám chce."poznamená
"Asi."prikývnem s Ruby naraz.
"Neviem prečo si odsadol ku mne keď ťa hltá očami a žiarli na každého chlapca v tvojej blízkosti."krúti hlavou a mne dopne odkiaľ mi je povedomý.K nemu si prisadol Jacob aby nemusel znášať moju blízku prítomnosť.Zaujímalo by ma či má Tony pravdu.Naozaj ma hltá očami a žiarli?

Ak sa časť páčila dajte vote či napíšte komentár.

Teraz nemám veľa voľného času aj napriek tomu ho všetok tlačím do písania.Dúfam, že si to vážite :)

✴Vaša Lully✴