Donútil ma znova žiť

Deň s priateľmi

Včera som ešte bola vonku s Jacobom ako som sľúbila.Bol trochu ofučaný a hral sa na urazeného ako malý chlapec.Časom ho to ale chvála Bohu prešlo a užili sme si pekný deň.Nechcela som mu klamať.Takže už vie o Ruby a Tonym.Nezdalo sa mi
žeby bol nejak veľmi nadšený ale ani neprotestoval.
Dnes ideme do školy ako vždy spolu.Momentálne sa obúvam pretože už čaká vonku.
Výdem z domu a dôjdem až k bráničke,ktorú si otvorím.Zavriem za sebou a ocitnem sa oproti Jacobovi.Na nič nečaká a za boky si ma rukami pritiahne tesne k svojmu telu.Zmocní sa svojími perami tých mojich a začne ich nežne láskať.Odtiahnem sa až keď moje pľúca začnú kričať o pomoc.
,,Aj ja ťa zdravím."poviem zadýchane a uškrniem sa.
Jacob na mňa tiež vycerí svoje zuby a chytí ma za ruku.Spoločne bok po boku,ruka v ruke si to namierime do školy.Hneď sa zdá byť škola ako lepšie miesto keď máte okolo seba skvelých ľudí.
,,Tak,kam ideme dnes?"preruší to nádherne ticho medzi nami Jacob.Nie žeby mi to vadilo,to nie.Ale milujem to ticho okolo nás keď sme spolu a ja mám pocit,že nič iné na svete neexistuje.Len mi dvaja a naše city,ktoré k sebe prechovávame.
,,Dnes nikam."poviem trochu smutne.Ak by bolo na mne najskôr s ním trávim každú sekundu môjho života až do smrti.
,,A to už prečo?"za tvári sa prekvapene.Málo kedy sa stane,že nemôžeme byť spolu.
,,Idem vonku s Tonym a Ruby."oznámim mu.Včera som mu o nich síce povedala...ale akosi som pozabudla na fakt,že spolu ideme dnes vonku.Vlastne to ešte nie je úplne isté na sto percent ale ak to nevýde využijem čas pre seba.Pôjdem sa niekam prejsť a bude sa mi lepšie spať.
,,Ja som dnes chcel byť  s tebou."objaví sa v ňom zase malý ,chlapec a oduje spodnú peru.Takmer nebadateľne mi mykne kútikmi.
,,Aj ja by som chcela."poviem pravdivo.
,,Tak ideš vonku so mnou.Vybavené."víťazoslávne sa usmeje.
Zastavím v chôdzi keďže sme už skoro pri škole.Nechcem aby nás každy počul ak sa náhodou pohádame.
Prekvapene na mňa pozrie ale tiež zastane a postaví sa mi oproti.
,,Mám priateľov.A aj keď chcem byť s tebou zároveň chcem tráviť čas aj s nimi."
Úprimne moja logika mi vypočítala viac ako pedesiat percentnú šancu,že vybuchne a pohnevá sa.Ale zase zlyhala a na Jacobovej tvári sa objavil veľký úsmev.
,,Ja viem,chápem to."na pery mi vtisne krátky bozk a za ruku ma potiahne k škole.Veľmi ma svojou reakciou poteší.
❄❄❄
,,Uvidíme sa zajtra,dobre?"usmejem sa na Jacoba.
,,Dobre."prikývne a znovu spojí naše pery do vášnivého bozku.Svojím telom ma pritlačí k stene a rukami skĺzne z mojich ramien až k rukám.Prepletie si so mnou prsty a jemne skúsne moju spodnú peru.Zamrnčím a vrátim mu to dvojnásobne.
,,Ehm...ehm."ozve sa blízko pri nás.
Odtrhnem sa od Jacoba a obaja sa naraz pozrieme na chlapca,ktorý nás vyrušil.Nič mi jeho tvár nehovorí ale Ruby stojaca vedľa neho mi napovedá kto to je.Tony.
,,Ste hróóózne sladký..."zatiahne a zaklipká očami"...ale máme rezervovaný stôl a nestíhame."dodá už úplne vážne.Ešte niesom v jeho prítomnosti ani päť minút a mám ho rada.Niet pochýb,že budeme aj sme boli dobrými priateľmi.
❄❄❄
,,Takže,Lisa pamätáš si na mňa?"opýta sa ma Tony keď už sedíme v reštaurácii.
Ruby ho v okamihu spraží pohľadom.
,,Hneď sa to musíš pýtať?"vyskočí na neho.
,,Lebo ty si sa hneď nepýtala."trafí rovno do čierneho a tak ju zahasí ako vedro vody malý žeravý uhlík.
Stíchne ale neprestane ho škvariť svojími bleskami v očiach.
,,Tak,pamätáš?"nalieha nedočkavo.
,,Jasné,že nie.Kto by si asi pamätal také dilino ako si ty?"vysmeje ho Ruby.
,,Teba si nepamätá tiež takže si tiež dilino."vráti jej to bez zaváhania.
Navzájom zabodnú jeden do druhého svoje oči a hodnú chvíľu na seba zazerajú ako na vrahov.
Ja to samozrejme nevydržím ako prvá a spustím z tejto komickej situácie záchvat smiechu.Netrvá to dlho a nasleduje ma Tony.Hneď za ním sa neudrží Ruby.Potom na nás začnú všetci pozerať ako na bláznov,ktorí vlastne aj sme.Takže im to ani nemáme za zlé.

,,Takže si na nás vôbec nespomínaš?"opýta sa ma znovu Tony ako keby tomu ani nechcel veriť.
,,Nie." pokrútim hlavou smutne.
,,Fú...myslel som si,že na naše bozkávanie nezabudneš."zatvári sa sklamane a ja sa skoro zadusím vlastnou slinou.
,,Čože?!"vyhŕknem dosť nahlas čím si vyslúžim pozornosť všetkých v miestnosti vrátane zamestnancov.
Tony spustí smiech a ja som totálne zmätená.Môj nechápavý pohľad začne skákať z Tonyho,ktorý zažíva záchvat smiechu na Ruby,ktorej už tiež myká kútikmi úst.
,,Mysme sa vážne b-b-bozkávali?"
zakoktám sa pri poslednom slove.
,,N...ni...nie!"povie sekavo pomedzi smiech Tony a ja dostanem obrovskú až nekonečnú potrebu udrieť ho niečím po hlave.

Jedno ale viem mám tých najlepších priateľov akých som si mohla priať.

Priatelia sú v živote dôležitý,nič ich nemôže nahradiť...

✴Vaša Lully✴