Donútil ma znova žiť

,,Poznáme sa?"

Dnešný deň vyzerá byť ako každý iný.Slnko vystriedalo mesiac aj hviezdy,tak ako každé jedno ráno.
Vtáčiky preletujú z jedného stromu na druhý a veselo si spievajú.Je pondelok bežný,školský deň po víkende.Pred bráničkou ma čaká Jacob s typickým,širokým úsmevom a láskou v očiach.
Aj napriek tomu mnou premáha doteraz neznámy a veľmi zvláštny pocit.Ako keby sa malo niečo čoskoro zmeniť.Vôbec si to neviem vysvetliť.

Pokrútim hlavou z boka na bok a opätujem úsmev Jacobovi.Nebudem sa zahadzovať týmto divným pocitom.Budem ho jednoducho ignorovať akoby sa nič nedialo a toto bude naozaj normálny deň.A možno aj predsa len bude normálnym nič mi nedáva dôvod veriť,že ten hlodavý pocit,ktorý od rána trápi moju hlavu môže mať pravdu.Pobehnem po chodníku,otvorím si bráničku a pritlačím svoje pery na tie Jacobove.Nežne nimi pohnem oproti tým jeho.Hneď okopíruje moje pohyby a rukami vkĺzne do mojich vlasov ponad moje uši.Ja svoje ruky obmotám okolo jeho bedier a pritlačím si ho takto viac k sebe.
❄❄❄
V škole ako vždy sedím vedľa Jacoba.Máme ešte niekoľko minút do začiatku hodiny a tak sa ho rozhodnem opýtať na otázku,nad ktorou som už dlhšie rozmýšľala.
,,Hm...Jacob?"oslovím ho aby mi venoval pozornosť.
,,Hm?"otočí ku mne hlavu a usmeje sa.
,,Mám nejakých priateľov?"opýtam sa trochu neisto.
Vyzerá,že som ho touto otázkou dosť zaskočila.Oči mu takmer vypadli a ústa má otvorené dokorán ako dvere do garáže.Ukazovákom mu zo smiechom zavriem ústa jemným potlačením do brady.Zrazu ako keby sa prebral zaklipká očami a premiera si celú moju tvár.
,,Prečo sa pýtaš?Niekoho si stretla?"opýta sa skúmajúc každý centimeter mojej tváre.
,,Nie,nestretla veď ani nemôžem.Neustále okolo mňa chodíš ako ochranka."zasmejem sa nad tým.
,,Princ musí chrániť svoju princeznú."mykne plecami a zanechá v mojich vlasoch malý bozk.Najskôr si myslí,že týmto je rozhovor aj táto téma u konca.To sa ale pletie.
,,Tak mám?"naďalej dobiedzam.
Mlčí.A mňa to ticho pomaly ubíja.
,,Nie."vydýchne po chvíli.
,,Ako to je možné?Každý ma predsa priateľov..."zamyslím sa a svoje oči zabodnem do listov jediného kvetu na parapetnej doske.
,,Dlhú dobu si nerozprávala a potom si bola väčšinu času so mnou."vysvetlí mi.Vlastne je to logické človek,ktorý vôbec nerozpráva nebude mať veľa priateľov.
,,Idem na toaletu."oznamím mu a vstanem zo stoličky.Nechám ju odsunutú.O pár minút som späť.
,,Odprevadím ťa tam."postaví sa aj Jacob a ja dúfam,že len žartuje.
,,Žartuješ?"nadvihnem obočie hore.
,,Nie,prečo?"zatvári sa nechápavo.
,,Nebudeš ma odprevádzať na toalety to nie je normálne.Nechceš ma rovno čakať dnu pred kabínkou?"vyprsknem na neho ironicky.
,,Máš pravdu,prepáč."naspäť sa posadí.
❄❄❄
S povzdychom vôjdem do dievčenských záchodov a postavím sa k jednému z umývadiel.Prezriem si svoj odraz v zrkadle.Pustím si pootočením kohútika vlažnú vodu,ktorú si naberiem do "misky" vytvorenej s mojich rúk spojených k sebe.
Opláchnem si tvár a vypnem vodu.Natrhám si utierky keď sa zrazu otvoria dvere.Utierkami zmyjem vodu na tvári a hodím ich do koša.
Pri dverách stojí dievča.Pripadá mi hrozne povedomá ale nemôžem si spomenúť na jej meno.
,,Lisa."vydýchne úľavou a tuho ma obíjme.
,,Poznáme sa?"opýtam sa neisto.
,,Ty si ma nepamätaš."smutne sa usmeje.
,,Ale si mi povedomá...len si nemôžem spomenúť."bolí ma z toho všetkého hlava.Stále sa snažiť spomenúť si na niečo alebo niekoho.
,,To je v poriadku.Som Ruby,tvoja kamarátka."usmeje sa.
,,Takže ja mám priateľov."poviem si sama pre seba.Jacob mi klamal?Alebo o tom nevedel?
,,No jasné,že máš.Je tu ešte aj Tony.To ti ten trkvas nepovedal?"pokrúti nesúhlasne hlavou.
,,Vieš chcela som za tebou ísť už skôr ale stále sa okolo teba motal Jacob.Vy spolu nechodíte,Lisa klame ti."oznámi s kľudom angličana akoby mi hovorila,že vonku svieti slnko.
,,Čo?Ako klame?A ako môžem vedieť či neklameš ty?"vybehnem na ňu.
,,Musíš si spomenúť.To je jediná možná cesta.Dnes po škole ma čakaj pri svojej skrinke.Vezmem ťa na jedno miesto,ktoré by ti mohlo pomôcť spomenúť si."jemne sa usmeje a znovu ma obíjme.
,,Lisa,si v poriadku?"zakričí Jacobov hlas spoza dverí.Nasleduje ho hlasné klopanie na dvere.
,,Chodí za tebou ako tvoj chvost."skonštatuje Jacobove správanie a nezabudne znechutene pokrčiť nosom.
,,Ja viem."zasmejem sa.
,,Už idem!"zakričím Jacobovi a výdem vonku na chodbu.Jacob sa nervózne prechádza hore dole a niečo nezrozumiteľné mumle.
,,Bola si tam nejak dlho.Niekoho si stretla?"vypočúva ma hneď ako sa naše oči stretnú.
,,Ruby.Prečo si mi klamal,že nemám priateľov?"vybehnem na neho nahnevane.
,,Nevedel som o nich."odpovie sucho.
Neviem komu mám veriť.Jeden hovorí tak a druhý zase inak.Bolí ma z toho len hlava.Pravdu ale zistiť musím a to za každú cenu.
Bojím sa.Čo ak si nikdy nespomeniem?Budem možno žiť do konca života v klamstvách.

Nikto by nechcel prežiť to čo prežíva,Lisa.

Ako škola?
Anooo vážne nebola to nočná mora naozaj je škola :D

✴Vaša Lully✴