Donútil ma znova žiť

Pád z obláčika šťastia na tvrdý betón

Zobudím sa v mäkkej posteli.Všetko čo sa včera odohralo medzi mnou a Jacobom sa mi ešte stále zdá byť ako sen.Nesplniteľný sen.
Ešte stále cítim jeho mäkké pery na tých mojich.Jeho vopred premyslené dokonalo nežné dotyky.Prsty prehrabujúce sa v mojich hustých vlasoch a horúci dych na mojej tvári.Všetko z včerajška je až tak dokonalé až sa mi nechce veriť, že je to aj pravda.Sľúbil mi niečo po čom moje srdce túži viac ako po hocičom na celom svete.Čo svete kľudne aj na celom nekonečnom vesmíre.

Sedeli sme na drevenej lavičke ďaleko od nočného klubu kde sa to všetko odohralo.Blízko pri mojom dome.Chceli sme súkromie pre náš rozhovor, ktorý bol pre mňa, tak veľmi dôležitý.Potrebovala som si byť istá, že sa zajtra všetko nezmení ako mávnutím čarovného prútika.Panikárila som pri myšlienke, že sa zajtra v škole bude tváriť ako keby sa medzi nami nič nestalo.Moje srdce sa rozpádavalo na kúsky a plakalo len pri pomyslení, že na všetko zabudne.Rozhodne sa inak a ostane s Áriou.
Moje ruky skryl v tých jeho a zdvihol svoje oči k mojím.Videla som v nich šťastie a istotu, ktorú som tak veľmi teraz potrebovala.Ten úžasný pocit keď som pri ňom sa nemohol ničomu na svete vyrovnať.
"Zajtra sa rozídem s Áriou a budeme spolu."usmial sa spoločne so svojími očami v tú istú chvíľu.
Moje srdce šťastím poskočilo.Nebola to chyba z jeho strany ani z tej mojej.Obaja sme to vtedy, tak chceli aj chceme.
Hlavou som sa inštinktívne pohla bližšie k nemu.A on zopakoval môj pohyb.Skôr ako sme ale naše pery spojili prudko som sa odtiahla a svoje ruky vytiahla spod teplej prikrývky tých jeho.
"Nemôžeme sa bez svedomia bozkávať keď máš priateľku."nesúhlasne  som pokrútila hlavou pomaly z boka na bok.Nepopieram, že Áriu nemám ani trochu v láske.Ja ale niesom žiadna mrcha a nebudem bozkávať zadaného chlapca.Chcem hrať s čistým štítom.
Povzdýchol si ale prikývol.
"Máš pravdu."uznal s malým smutným úsmevom.
Svoje pery som letmo pritlačila na jeho líce v niekoľko sekundovom bozku a potom sa stiahla naspäť.
"Všetko najlepšie, Jacob."postavila som sa a namierila si to domov.Predtym ako som zmizla z jeho očí som sa ešte ale musela otočiť.Na jeho perách pohrával malý úsmev a jeho oči ma sledovali.
"Ľúbim ťa."povedala som mysliac to úplne vážne.
"Ja teba tiež."zaznela jeho odpoveď do ticha tmavej noci.

S obrovským úsmevom, ktorý nemôže nič zmazať sa dotrepem k skrini.Oblečiem sa a presuniem do kúpeľne kde si vyčistím zuby a prečešem vlasy.Vrátim sa späť do izby,prehodím si tašku cez práve plece a vôjdem do kuchyne.Rodičia ešte síce raňajkujú ale ja nemám chuť na jedlo.
"Dobré ráno."ohlásim sa typickým ranným pozdravom.
"Dobré."odpovie mi mama a presunie sa s prázdnym tanierom k umývadlu.
Otec na mňa len kývne a ďalej sa venuje raňajkám.
"Otec je ešte chorý ale nemusíš sa báť ja ťa do školy odveziem."uistí ma celkom zbytočne mama.
"Mami, nemusíte ma voziť je to len kúsok a Jacob by po mňa mal prísť."
"Jéé vy už sa znovu kamarátite to ma teší, tak choďte do školy spolu."pustí sa do umývania riadu.
"Dobre ja už pôjdem majte sa."vyberiem sa na chodbu kde sa obujem a vybehnem vonku.Jacob sa už opiera o bráničku so širokým úsmevom.Dokráčam až k nemu a pozdravím ho.
"Ahoj."odzdraví a nahne sa cez bráničku aby ma pobozkal.Predvídam ale jeho pohyb a stihnem sa uhnúť.
"Ešte stále si zadaný."zdvihnem varovne prst.Myslím svoje slová, ktoré som mu povedala včera úplne vážne.
"Nie na dlho."vlepí mi bozk na líce keď už stojím vedľa neho.Jeho pery nechajú horúcu stopu na mojej tvári a šťastný úsmev na perách.
❄❄❄
Jacob sedí pri Tonym ako doteraz a Ruby pri mne.Nechcem a ani nemám v pláne znovu sa presadať.Chalani si celkom rozumejú čiže žiadny problém.
"Takže to vyšlo?"pýta sa nadšene Ruby keď zachytí Jacobov pohľad mojím smerom.
"Uhm."prikývnem a hodím len úplne letmo oči jeho smerom.S Tonym sa o niečom rozprávajú jeho oči ale sledujú mňa.
"Teraz ste...hm spolu?"v jej hlase cítiť neistotu.
"Ešte nie.Jacob sa ešte nerozišiel s Áriou."vysvetlím jej jednoducho s očami v zošite.
"Lisa nechcem ti kaziť ideály ale čo ak sa s ňou nerozíde."povie trochu váhavo.
"Verím mu, Ruby."odvetím pokojne.Viem, že je Ruby moja kamarátka a bojí sa o mňa čo jej vôbec nezazlievam.
"Mala by si byť radšej pripravená aj na tú druhú variantu."poradí mi najskôr má aj pravdu.
"Kedy sa s ňou má rozísť?"vyzvedá.
"Teraz po tejto poslednej "hodine"."pri slove hodina musím ukázať prstami úvodzovky.Táto hodina totiž ani nie je hodina.Učiteľ si robí svoju prácu a my máme voľno.Po celej škole sa začne ozývať zvonenie.Niekoľko z nás sa hneď zdvihne a upaľuje domov.Zvyšný tiež len o čosi pomalšie.
"Mala by si sa presvedčiť."šepne mojím smerom Ruby keď výde Jacob z triedy.Určite myslí na ten rozchod.
"Fajn, fajn poď."mávnem na ňu rukou a nasledujeme nenápadne Jacoba.Po chvíli sa nám ale stratí medzi študentmi a sme nútené ho hľadať.Beháme a podskakujeme na mieste aby sme ho zahliadli.
"Mám ho.Tam je."ukáže Ruby pred nás.
Niekoľko minút ideme za ním až pokiaľ nedôjdeme k prázdnejšiej chodbe.Skryjeme sa za roh a sledujeme ich ako v divadle.Cítim sa previnilo za to sledovanie.Je to vážne hlúpe.
Jacob niečo hovorí Árií, ktorá sa najprv usmieva a potom mračí.Myslím,že už jej to povedal.
Ária spraví dva kroky k nemu a drsne sa mu prisaje na pery.Moje srdce dostane slabý šok a telo zamrzne na mieste.Neviem ako dlho tam stojím.Začne sa mi ale zahmlievať pred očami.Vtedy mnou Ruby prudko zatrasie  a moje oči sa preberú.Vidím jej ustaranú tvár a skrčené obočie.
Ani sa nenazdám odtiahne ma ďalej, tak aby som na nich nevidela Nedokážem sa bez pomoci pohnúť.Len ťažko dýcham a môj hrudník sa topí v bolesti.Oklamal ma.Ako som mohla veriť tým sladkým rečičkám.

Po dlhšiejdobe tu mám novú časť.
Musím povedať, že bude čoskoro koniec.Sama neviem ako to bude teraz s pridávaním časti keďže mi začína škola.Idem na strednú a budem dochádzať takže to nebude to čo predtým.

✴Vaša Lully✴