Donútil ma znova žiť

Falošný priateľ

Vytrhnem sa z pevného zovretia a bežím pomedzi študentov ani neviem kam.Chcem sa zbaviť tej bolesti, ktorá napĺňuje celé moje telo.Láme mi srdce na kúsky a pomaly ale isto ma ničí.Chcem zabudnúť na posledné mesiace trávene v jeho spoločnosti.Chcem zabudnúť na všetky tie slzy a bolesť, ktorú mi spôsobil.Už nikdy v živote ho nechcem vidieť.Prajem si nech zmizne z môjho života a už nikdy, nikdy sa nevráti naspäť.Mám neuveriteľné pokušenie skočiť z mosta, obesiť sa či utopiť.A tak znovu uvidieť malú Angy.Niesom ale schopná vziať si život.Som tu priputaná k rodine a priateľom.Nikdy by mi to neodpustili dokonca ani ja sama.Vybehnem zo školy ale nezastavím bežím aj naďalej po chodníku až k lesu.Už celkom určite viem kde ma moje nohy vedú.Tam kde som, tak veľmi dlho nebola.K nášmu spoločnému jazeru, s ktorým sa spája mnoho šťastných spomienok.Zverila som sa mu pri jazere, on sa mi zveril.Moje oči opúšťajú stále nové a nové dávky sĺz.Nohy sa samé od seba prekladajú jedna cez druhú.Rýchlo a nepremyslene.Sem tam sa o niečo podknem ale ani raz nespadnem.Zrýchlene dýcham a som na pokraji síl aj tak ale nezastavujem až keď dobehnem k jazeru.Tašku hodím vedľa seba a ja spadnem od vyčerpania hneď na kolená.Nemo sledujem hladinu jazera a nechávam slzy naďalej máčať celú moju tvár.V hlave mi lieta nespočetnéme veľa otázok, na ktorých odpoveď len ťažko nájdem.
Má ma rád alebo nie?Bola som len výzva nič viac?Klamal mi?Mala som sa mu zveriť?Mala som ho pustiť do svojho života?
Neviem,neviem,neviem stále tá istá odpoveď na každú otázku v mojej hlave.Zožiera ma to zvnútra.Vzlyky mi bránia poriadne dýchať a srdce mi bije tak divoko, že môj tep by nezmeral ani tlakomer.Pretože by najskôr vybuchol.Aj ja mám taký pocit ako keby som malá každú chvíľu vybuchnúť od toľkých emócií,ktiré sa vo mne hromadia.

Ostanem tam sedieť sama a nechám slzám ponoriť moje telo do smútku.Potrebujem s pomocou sĺz dostať zo seba všetko to sklamanie a bolesť, ktoré v sebe držím.

❄❄❄
Stojím pred dverami nášho domu a musím vojsť dňu.Povedať rodičom, že u nás Jacob už nie je vítaný.Nech ho už nikdy nepustia do mojej blízkosti.

,,Ahoj mami."snažím sa znieť úplne normálne keď vôjdem do kuchyne.Otec nie je doma ako som už usúdila podľa ticha v dome.Matka sedí za jedálenským stolom a číta nejaký ženský časopis o móde.
,,Ahoj miláčik.Aký si mala deň?"odloží časopis na bok a pozorne si ma prezrie.
,,Bolo to celkom fajn."pokývem hlavou a prisadnem si k nej.
,,Určite?Zdáš sa mi byť nejaká bledá."starostlivo si ma poobzerá a postaví sa od stola.Podíde ku mne a priloží svoju dlaň na moje čelo.
,,Teplotu nemáš."zhodnotí môj zdravotný stav a naspäť sa usadí na predošlé miesto oproti mne.
,,Veď hovorím je mi fajn.Len sme sa s Jacobom znovu pohádali.Mami nemyslím, že naše priateľstvo je to pravé a ja nechcem žiadnych falošných priateľov."
Vynechám detaily nášho vzťahu ako je napríklad bozkávanie.Mama by začala šalieť a povedala niekoľko krát za sebou nasledujúce vety:
1. ,,Moja dcéra sa prvýkrát bozkávala!"
2. ,,Prvá láska je tá najkrajšia,Lisa."
3. ,,Od úplného začiatku som hovorila, že spolu budete chodiť."
4. ,,Nesmieš ho ignorovať.Musíte sa úprimne porozprávať a všetko sa na dobré obráti.Uvidíš."
Ešte by to zakončila nejakým dlhým príbehom jej prvej lásky alebo spomienkou z čias mladosti keď iba s mojím otcom chodila.O toto ja ale určite nestojím.Som na to síce dopredu pripravená to je pravda ale nemám pláne to dobrovoľne aj počúvať.
,,Máš pravdu,Lisa takýchto priateľov nepotrebuješ."odpovie mi.
,,Som rada, že so mnou súhlasíš."
,,Aj ja.Nechcela by si ísť so mnou nákupy?"navrhne mi s úsmevom tiahnucím sa od ucha k uchu.Mama jednoducho miluje nákupy nikdy si to ale nevedela priznať.

Táto časť je krátka preto lebo som sa rozhodla nepovedať vám istú vec :-D Budete ju musieť zistiť spoločne s Lisou postupom času...

Možno niekoho napadlo aký zvrat hodlám učiniť v ďalšiej časti a možno nie uvidím...Skúste si tipnúť v komentároch.

✴Vaša Lully✴