Každé ráno každý deň
a či je to zasa sen.
Kdeže, kdeže žiadny sen,
do školy si cestujem.
Nechce sa mi ako vždy,
vidí to snáď asi každý.
Na zástavku vyrazím,
ľudí pritom pozdravím.
Do busu si nastupím,
lístok si tam zakúpim.
Usadím sa pohodlne,
piesňam venujem sa verne.
Z okna kraj môj pozorujem,
krásu jeho obdivujem.
Hmla tu zrazu padla dole,
nevidím na nebo holé.
Za kopcom sa hmla rozišla,
obloha tak modrá vyšla.
Sem tam mrak si poletuje,
do stromov si vietor duje.
Slnko lúče vyťahuje,
ruky ako-keby naťahuje.
Po lese si srnka beží,
zajac pri ceste si leží.
Keď hluk busa začuje,
rýchlo preč upaľuje.
Zvyšok cesty pokojný,
vnímajú aj prítomný.
O chvíľu už vystupujem,
ku škole si vykračujem.
