Ona a on nepoznané duše,
chodia okolo ako bez duše.
Ona v mysli strach zo života,
všetko zlé sa jej tam premieta.
On láskou zlomený,
skoro na kolená zložený.
Ona stým chce bojovať,
ničomu sa nepodvoľovať.
On chce proste zabudnúť,
zo srdca ublíženie vykopnúť.
Ona na ružiach nemá ustlané,
ruky od boja má ubolené.
On všetko čo chcel mal,
dokým srdce zlomené nemal.
Jej na dobré časy ide svitnúť,
jej duša môže konečne rozkvitnúť.
Jeho láska ho zradila,
keď inému sa podvolila.
Oboch niečo trápi,
číhajú na nich útrapy.
Oboch nejaká bolesť ťaží,
kto skôr nad ňou zvíťazí.
Nepoznané duše raz stretli sa,
keď na ulici zrazili sa.
Dlhú chvíľu do očí si hľadeli,
niečo zvláštne pritom cítili.
Je to azda na prvý pohľad možné?
Nič na svete nie je nemožné.
V svojich očiach seba videli,
teplo v srdci zacítili.
Láska ich hneď zajala
a ich ruky, srdcia spojila.
Spolu budú bolesť prekonávať,
keď sa budú podporovať.
Práve včas sa toto stalo,
to jedno stretnutie ich zachránilo.
Boli z toho prekvapení,
však teraz sú navždy spojení.
