Dívam sa tam,
kam moje oči dopadnú.
Hlboko do duše,
kde všetky divy sú ukryté.
Chcem všetkých pochopiť,
nikoho za nič ukrivdiť.
Však každý iný sme,
nedá sa byť rovnaký.
Kto to pochopiť nevie,
naučiť by sa to mal hneď.
Ty si taká a ty taký,
aké máš právo súdiť?
Každý nech svoj život žije si,
a iný nech doň nezasahujú.
Hnevá ma to neskutočne,
že ľudia nevedia pochopiť ľudí.
Nie si ako sme my,
tak si odpísaný.
Čo za hlúpy svet je toto,
keď súdia ťa že iný si.
Som tým kým som,
a nehanbím sa za to.
Tichá a hanblivá som,
ale taká proste som.
Nedajte sa odradiť,
a taktiež aj znechutiť.
Žite si Vy svoje,
neriešte iné.
Buďte stále samí sebou,
a prežívajte všetko s úsmevom.
Toto nie je skoro báseň,
len prostý výlev mojej duše.
