Šum vody v diali počuť,
taktiež štebot vtáčí.
Nik sa tu však nezračí,
žiaden hluk nepočuť.
Všetko vôkol do tmy padlo,
mladé vtáča na strom sadlo.
Neruší však pokoj nočný,
dodáva mu čaro.
O pár chvíľ nám nastane jaro,
pokoj v duši mám večný.
Chlad mi pokoj nenaruší,
neublíži mojej duši.
Samotu si užívam,
ticho rada počúvam.
Dívam sa na ulicu,
prázdnotou zíva.
V ruke držím krabicu,
štrngot sa z nej ozýva.
Črepy v nej sú ukryté,
na kúsky rozbité.
Znamenajú pre mňa veľa,
ukrývajú tajomstvá.
Chladom cesta zľadovela,
nepoberá lakomstvá.
Noci ich chcem prezradiť,
len s ňou sa o ne podeliť.
Ponechá ich len sebe,
dívam sa na nebe.
Mesiac tvár mi osvetľuje,
slza z oka poputuje.
Hviezdy žiaria posmutnele,
vyzerajú jak skamenelé.
Tak jak deň, tak aj noc,
každé z nich má svoju moc.
Pri pohľade na tú krásu,
srdce pookreje mi.
Dnes čakám na spásu,
dušu nech osvieti mi.
Nádej v dobro prebýva,
nebo ma k láske vyzýva.
Buď mi prosím na pomoci,
toto dnešné čaro noci.
