Ležím si ja na tráve,
všetko mám na saláme.
Hľadím na to krásne nebo,
som ja ale strašný debo.
Prečo si to myslím ja?
Vraví to aj kamka moja.
Fúka vetrík príjemný,
počet mrakov je hojný.
Ktovie čo zas z toho bude,
pes zavretý je zas v búde.
Hlúposti po mysli bežia,
húka na mňa hlava sovia.
Neviem prečo také píšem,
ako dieťa sa kolíšem.
Táto báseň nemá zmysel,
prebehol tu zrazu syseľ.
Kto to číta krúti hlavou,
čo tej dievke ide hlavou?
Snažím sa Vás pobaviť,
úsmev Vám tým vyčariť.
Či sa my to darí neviem,
predsa z toho nezošaliem.
Zas a znova krátke ahoj,
rany si tak týmto zahoj. ;-)
