Blúdim nočnou ulicou,
myšlienky si usporadúvam.
Do tmy švihám palicou,
ktorú zo zeme zdvíham.
Chcem ťa z mysle dostať von,
držíš sa však pevne.
Tvoj hlas ma ohlušuje ako zvon,
vždy chovala som sa verne.
Ty zradu si na mňa vrhol,
teraz trápi sa moja duša.
Z citmi mojimi si pohol,
lietam svetom ako moruša.
Tma všade vôkol mňa,
nechcem sa ňou pohltiť.
Poď ešte si udri do mňa,
však viac ma už nemôžeš raniť.
Vstávam z tej chladnej zeme,
do očí ti pevne hľadím.
Hádžem preč to bremä,
všetky city voči tebe mrazím.
Viac sa ku mne nepriblížiš,
nijako mi už neublížiš.
