Pomaly a občas rýchlo sa mi rinie, hudba krásna do uší.
Dnes to bude o nej písanie, myšlienky mi vôbec neruší.
Je to ako silná droga,
ako ten najlepší liek.
Mám ju ja namiesto psychológa, je môj všeliek.
Len tie slová najkrajšie,
lebo je toho hodná.
Pocity vyvoláva najkrajšie,
aj keď je náhodná.
Je mojim priateľom najlepším, vždy pohladí ma po duši.
Život je s ňou hneď krajším, bolesti tvoje vytuší.
Zoberie ich ihneď preč,
niekedy možno ani nie.
Možno občas stratíš reč,
vzbudí v tebe cítenie.
Bolesť, radosť, lásku ukrýva, všetko možné vyjadruje.
Do žíl sa mi ľahko zarýva,
človek sa jej ľahko podraďuje.
Bolo by to bez nej ťažké,
v tomto dnešnom svete.
Vyjadruje slová veľké,
nedám ju za nič na svete.
