Pri okne sedí, čaká
na ceste sa zračí mláka.
Na koho že dievča čaká?
Čo ju tam tak láka?
Zaujal ju jeden chlapec,
v ruke drží hrozna strapec.
Každý deň ho vyčkáva,
hodlá sa že mu zamáva.
Úsmev jeho obľubuje,
oči jeho obdivuje.
Z diaľky naňho divá sa,
vie, že pomaly zamilováva sa.
Zahliadla ho náhodne,
keď sedela ráno pri okne.
Odvtedy ho vždy vyčkáva,
celá je nedočkavá.
Chce ho ona osloviť,
jednoduché "ahoj" vysloviť.
Odmietnutia sa však bojí,
bolesť sa ťažko hojí.
~
Jedno ráno sa to stane
dievča sa cíti odhodlane.
Vyčkáva ho pred domom
posadená pod stromom.
Zrazu ho v diaľke zračí
úsmev na tvári sa jej zračí.
On sa stále približuje
keď je blízko úsmev jej venuje.
Ona celá prekvapená
slova neschopná.
Pozdrav jej on venuje
ona mu ho opätuje.
Že ho sledovala on vedel
vždy ju pri tom videl.
Čakal kedy von vyjde
vedel, že za ňou pôjde.
~
Každé ráno sa začali stretávať
o všeličom sa rozprávať.
Chodievali všade možne
cítili sa spolu famózne.
A tak dni, mesiace ubiehali
a oni sa do seba zamilovali.
Ruka v ruke mestom chodili
tváre im úsmevy zdobili.
Obaja sa ľúbili
veľa si toho sľúbili.
Z odhodlania ozvať sa
zrodila sa ich láska.
