Nad papiermi sedím si,
písmená z nich čítam si.
Všetko sa snažím vstrebávať,
sily mocné začínam zvolávať.
Do hlavy to všetko hádžem,
od radosti však neskáčem.
Budem skákať len v tú chvíľu,
keď opustím tú školu milú.
Bordel v hlave riadny mám,
ale verím v to, že to dám.
4 roky zbehli rýchlo,
až ma pri srdci pichlo.
Čo sa dalo som sa naučila,
z chýb som sa poučila.
Snáď si tiahnem dobrú tému,
a že nebudem mať trému.
Bojovať budem koľko môžem,
a strach svoj tak premôžem.
Bude to tá formalita?
Tá naša maturita?
