This is War [DOKONČENÉ]✔

XXII.

Boli iba dve možnosti. Jej pery, alebo jej krk. Preto som sa rýchlo rozhodol. Pobozkal som ju. Najprv pomaly, no potom som stratil zábrany. Začal som dravo a vášnivo.

Mala som vyvalenené oči. Ani som nevedela spolupracovať. Bola som moc v šoku. Bála som sa ho. Nevedela som ako zareagovať.

Odtiahol som sa od nej. Pohľadom som od jej pier prešiel k jej očiam.

Šokovane som sa naňho pozerala.

"Ja.." Pokrútil som hlavou. "Prepáč. Bolo to buď, alebo. " Sklonil som hlavu.

,,Buď alebo čo?" Spýtala som sa.

"Tvoje pery, alebo krk. Vieš, upír po krvi túži. Túžba.." Zasmial som sa. Vysvetliť jej to, bolo majstrovské dielo. "A túžby sa dá zbaviť iba dvoma spôsobmi. Tým, že vypije niečiu krv, alebo sa s niekým vyspí."

Vyvalila som oči.,,S.. S niekým vy-vyspí?"

"Áno." Pozrel som jej do očí.

,,A urobil by si to?"

"Nie." Slabo som sa na ňu usmial. "Mňe stačil ten bozk." Zašepkal som jej do ucha a dal jej bozk na spánok.

Zatriasla som sa. Jeho blízkosť mi stále vadí. Ale musím uznať, niečo v tom ako ma pobozkal ma silno zasiahlo.

Zrazu bolo počuť prudké otvorenie dverí.

,,O čo tu ide?" Ozval sa pevný hlas môjho otca.,,Všetko sme počuli" Povedala mama.

Zavrčal som. Do frasa! Toto sme práve nepotrebovali. "Vraj budú celý víkend preč." Zavrčal som potichu na Mayu. Jej rodičia nemali šancu ma počuť.

,,Došli ste skôr.. Jeeej" Nevinne som sa usmiala a Tobiasa som od seba odtlačila. Pravdepodobne mi teraz nakážu zabiť ho, ale však čo, aj tak som to mala spraviť.,,Si upír!" Povedala mama a znechuteným výrazom naňho pozrela.,,A ty sa s ním bavíš namiesto toho, aby si ho zabila?!" Zakričala namňa. Cúvla som od nich. Musí to byť vážne, keď na mňa už aj kričí. Toto som posrala. Nemalo byť žiadne nabudúce! Mala som ho zabiť hneď!

"Na vašom mieste, vážim slová!" Zavrčal som chladne a Mayu stiahol k sebe, keď sa jej otec natiahol, aby jej vrazil facku.

Teraz som bola vážne zdesená. Neviem, či som sa mala báť o seba alebo o nich. Zamračila som sa na nich.,,Aha, takže keď niesom vaša perfektná dcéra, tak mi teraz, čo akože, udelíte lekciu?!" Zakričala som a pozrela na otca.,,Biť vlastnú dcéru.. Úbohé" Prekrútila som očami.,,Mala som tie najlepšie známky v škole, snažila som sa zložiť tú pitomú skúšku, tréningy.. Jeho som si zavolala na tréningy! A to je upír!" Zamračila som sa.,,Čo akože teraz odomňa žiadate?!" Pozrela som na nich. V očiach mi blčal oheň.,,No ak chceš ešte patriť do rodiny musíš ho zabiť skôr. Je ti to jasné, že zlatko?" Pozrela na mňa mama. Zhlboka som sa nadýchla a pozrela som na Tobiasa.

Zaťal som päste a pozrel na Mayu.

,,Ja.. " Pozerala som z nich na Tobiasa.,,Áno" Povedala som a cúvla som od Tobiasa.,,Odídťe! Chcem to spraviť sama!" Zamračila som sa na nich.,,Dobre zlatko.. Dávaj si pozor" Povedala mama a ťahala za sebou aj otca dnu.

Otočil som sa k Mayi a prišiel až k nej. Zdvihol som jej hlavu a pozrel jej do očí. Tie moje boli červené od jej rodičov.

S ľútosťou som naňho pozrela.,,Prepáč. Ja.. Musím"

Prikývol som. "Dovoľ mi ale urobiť jednu vec." Povedal som hypnotizujúc jej pery.

Zamračila som sa.,,Prosím nie"

Zatvoril som oči a zhlboka sa nadýchol a vydýchol. Prikývol som a dal jej bozk na čelo.

Vydýchla som si. Išla som si pre moje nože.,,Kľakni si" Podišla som k nemu. Cítila som sa hrozne.

Bez slova som si pred ňu kľakol.

Zhlboka som sa nadýchla a zdvihla som nôž do vzduchu na znak, že už ho idem prebodnúť. Vážne tu práve vykonávam popravu?

Nepozeral som na ňu. Nedokázal som to. Dostala sa mi pod kožu. Už som to zapierať nemohol.