This is War [DOKONČENÉ]✔

XXXIII.

,,Čo ste tam preberali?" Zdvihla som obočie na Krisa.

"Hmm... Vážne neverím, že vy dvaja nie ste spolu." Pokrútil hlavou a sadol si na gauč.

Zamračila som sa.,,Neveríš? To nemyslíš vážne" Prekrútila som očami. Takže už viem, čo spolu preberali.

"Ale neboj, do nového roka spolu budete určite." Žmurkol na ňu. Prisadol som si k ním.

,,Neboj?" Odfrkla som si.

"Nepustíme si niečo?" Skočil som im do toho.

Prevrátila som očami.

"Radšej." Zasmial sa Kris a ja som zapol film. "A nehádajte sa." Zasmial som sa.

Povdzychla som si.

"Keď budeš hladná, povedz." Usmial som sa na Mayu.

,,Dobre" Mierne som sa usmiala.

Potom sme sa venovali filmu, ktorý som zapol. Bola fo komédia, takže sme sa všetci nasmiali.

Hneď som mala lepšiu náladu.

"Tak fajn hrdličky. Ja idem." Zamával nam Kris a odišiel.

,,Je v pohode. Nevedela som, že sú aj dobrí upíri" Povedala som a pozrela som na Tobiasa.

"Uhmm.." Pozrel som do zeme. Jasné, že si myslí, že som zlý. Už by si sa mal spamätať Tobias. Nikdy ťa nebude mať rada.

,,Pojdem si ľahnúť" Povedala som a išla som do izby.

"Dobrú!" Zakričal som za ňou a sám som si išiel ľahnúť.

,,Aj tebe" Zakričala som veselo a ľahla si do postele.

Ráno som znova vošiel k Mayi do izby a zopakoval postup včerajšieho rána.

,,To si robíš srandu?" Pozrela som naňho. Však nech počká na zajtra.

"Nie a nech si už dole!" Zakričal som za ňou zo svojej izby, keď som sa prezliekal.

Rýchlo som sa prezliekla a došla za ním so založenými rukami.,,Fajn.. Chceš vojnu? Budeš ju mať!" Uškrnula som sa.

Zdvihol som obočie. "Bre ráno aj tebe. Raňajky máš na stole."

,,Ďakujem.. Láska" Došla som k nemu a dala mu bozk na líce. Zišla som dole a šla som sa najesť.

Prekvapene som ostal stáť. "Maya.." Zavrčal som. Odišiel som za ňou a vzal si pohár s krvou.

,,Áno?" Zdvihla som obočie.

"Neprovokuj."

Zachechtla som sa.,,Oh nie, teraz som ešte len milá. Potom začnem byť zlá" Uškrnula som sa.

"Cheš aby som bol zlý aj ja?" V sekunde som bol pri nej a v ďalšej ju pritlačil k stene.

Zalapala som po dychu. Pozrela som mu do očí. Toto som nečakala.

"Tak čo? Chceš pokračovať?" Pozrel som jej do očí.

,,Áno!" Zamračila som sa.

Uškrnul som sa. "Ako si želáš." Začal som ju štekliť a ona sa pod mojimi rukami začala krútiť.

,,Hej.. Stop!" Kričala som a smiala som sa. Nestíhala som s dychom.

"Ja som ťa varoval." Zasmial som sa a na malú chvíľu prestal.

Snažila som sa dýchať.,,No fajn.. Ja niečo vymyslím, ako ti to vrátiť" Pozrela som mu do očí.

"Mám pokračovať?" Znova som sa jej dotkol.

,,Nie.. Už nie" Odstúpila som od neho, nech znova nepokračuje.

Zasmial som sa. "Tak fajn. Hm.. Ideme?" Pozrel som na ňu.

,,Uhm" Prikývla som.

Domov sme sa vrátili až okolo štvrtej poobede. "Nie si hladná?" Pozrel som na Mayu.

Mykla som plecom.,,No"

"Dobre." Išiel som do kuchyne.

Keď spravil jedlo som sa najedla. Zostali sme len sedieť v kuchyni.

Popratal som taniere a naspäť si sadol.

,,No? Čo teraz?" Pozrela som naňho.

"Pôjdeš sa učiť." Uškrnul som sa.

,,No tak to ma neprinútiš" Zasmiala som sa.

Zasmial som sa. "Potom vymýšľaj ty."

,,Hm.. Zahrajme si človeče" Zasmiala som sa.

"Ak ho máš.." Zasmial som sa.

,,Vieš, že mám?" Zasmiala som sa.,,. A dáme si cenu za víťazstvo nech je to sranda. Ak vyhrám ja daruješ mi svoje auto.. Hm.. A ak vyhráš ty.. Niečo si vymysli" Žmurkla som naňho.

"Hmm.. Budem mať jedno želanie, ktoré splníš. A nebude to nič s tvojou krvou alebo tak. Toho sa neboj. Berieš?"

,,Nie dokiaľ mi nepovieš aké" Zdvihla som obočie.

"Neviem, uvidíme až neskôr." Žmurkol som na ňu.

,,Takto to nefunguje" Zamračila som sa.

"Želanie a auto. No, zlato.. Auto je auto.." Mykol som plecami.

,,Dobre.. Tak fajn.. Prijmam" Mykla som plecom.

Uškrnul som sa.

,,Tak poďme hrať" Usmiala som sa a išla som pre človeče.

Hrali sme celkom dlho, až som nakoniec vyhral. "Áno! Mám svoje auto!" Zasmial som sa.

Odfrkla som si.

"Poď so mnou na rande." Pozrel som na ňu. Zatiaľ to skúsim bez želania.

Pozrela som naňho.,,Čo?" Vyvalila som oči.,,To.. To je tvoje želanie?"

"Ak poviem, že nie?"

,,Odpoviem nie" Povedala som šokovane.

"Fajn. A ak poviem, že je to to želanie?" Zdvihol som obočie.

Vzdychla som si.,,Tak v tom prípade asi budem musieť" Mykla som plecom.

"A bude ti to veľmi vadiť?" Pozrel som na ňu.

Usmiala som sa.,,Nie" veľmi nie.

"Naozaj? Vieš, nútiť ťa nebudem." Zahryzol som si do pery.

,,Naozaj"

"V tom prípade.. Moje želanie je, aby si so mnou išla na rande." Slabo som sa na ňu usmial.

Usmiala som sa. Tak to je fakt pekné.,,V tom prípade pôjdem"

Usmial som sa.

,,Kedy?"

"V sobotu?"

,,Dobre" Usmiala som sa.,,Pôjdem si už ľahnúť" Povedala som a vstala som od stola a človeče sme spratali"

Poskladal som človeče naspäť do krabice. Cestou do svojej izby som sa zastavil pri Mayi. "Dobrú." Usmial som sa na ňu a išiel k sebe.

,,Bru" Povedala som a zaspala som.