This is War [DOKONČENÉ]✔

XXXII.

"To je milé. Naši zaľúbenci sa nám vrátili." Rýpol si do nás profesor. "Mám chuť zahryznúť mu do krku." Pošepkal som Mayi, keď sme išli na miesto.

,,Radšej mi to ani nehovor" Prebehli mnou zimomriavky.

Zasmial som sa. "Prepáč."

Sadli sme si na miesto.,,Toho profesora mám už radšej" povedala som.

Prekrútil som očami. "Ako myslíš."

,,Vieš, zachránil mi prvý krát život" Pošepkala som mu do ucha.

"Ako to?"

,,Však vtedy ťa zastavil... Inak by si ma zabil" Povdzychla som si.

"Oh..." Sklonil som hlavu.

Pozerala som na profesora, ako niečo hovorí.

Bolo mi znova na nič.

Ľahla som si na lavicu a snažila som sa zaspať.

"Maya." Zasmial som sa a drgol do nej.

,,Uhm.." Zamrnčala som.

"Tak fajn. Keď zaspíš, vezmem ťa domov." Uchechtol som sa.

Aj som zaspala.

Po vyučovaní som nám zbalil veci, prehodil si tašky cez plecia a vzal Mayu na ruky. Opierala sa o mňa a bola naozaj roztomilá. No hlavne nádherná. Ok, mysli na niečo iné. Prešiel som cez celú školu až k východu a potom do uličky, odkiaľ som sa rozbehol domov. Dával som pozor, nech Mayu nezobudím. Keď sme boli už v našom novom meste, pohla sa vedľa mňa nejaká škvrna, keďže som spomalil. "Ahoj Tobias." Usmial sa na mňa Kristoper. "Ahoj." Odzdravil som.

Zobudila som sa.,,Čo sa deje?" Pozrela som naokolo. Tobias ma držal v náručí a bežali sme. Vedľa nás bežal Kristoper.

"Ahoj." Pozdravil ju. Zasmial som sa. "O chvíľu sme doma. Kľudne spi." Usmial som sa na ňu. "Vy ste tak zlatí." Uchechtol sa Kristoper.

,,Ahoj?" Pozrela som na Kristopera neisto.,,Počkať! Ja som zaspala v škole?" Pozrela som na Tobiasa.

"Áno." Prikývol som. "Tak toto je čím ďalej, tým lepšie." Zasmial sa Kristoper.

,,Ty si ma nechal spať v škole? Prečo?" Naštvane som po ňom pozrela.

"Chcela si spať. A ja som ťa budil, to ty si sa nechcela prebrať. Plus, potom si súhlasila, že ak zaspíš, vezmem ťa domov. Takže to na mna nehodíš " Pozrel som jej do očí. "Hej vy dvaja. Pokiaľ viem, nie ste manželia, takže sa nezačnite hádať ako tak starí manželia. Tak je tá metafora, však?" Uškrnul sa Kris.

,,Nič také som v živote nepočula" Pozrela som na Kristopera.,,No fajn. Ale nabudúce ma zobuď" Pozrela som na Tobiasa.

"Fajn." Dal som jej bozk na čelo. "A ty.. " Pozrel som na Krisa. "Nechceš ísť k nám, pokiaľ to samozrejme nevadí tebe, Zlato." Usmial som sa na Mayu a Žmurkol som.

,,Nie.. V pohode" Usmiala som sa na Kristopera. Neviem síce, či je to v pohode, keďže som lovec, ale zdá sa byť milý. No a ja už lovec niesom.

"To vážne. Woho! Veľmi rád." Žiarivo sa usmial a od radosti podskočil.

Zasmiala som sa. Došli sme domov a Tobias ma položil na zem.,,Woou" Chytila som sa za hlavu.

Radšej som ju posadil na gauč. "Prinesiem ti vodu." Povedal som a otočil sa ku Krisovi. "Ty sa tu kľudne obzri." Zasmial som sa a zbehol Mayi po vodu.

Oprela som sa o gauč a sledovala som Krisa.

"Tak ako?" Počul som Krisa opýtať sa Mayi. Samozrejme tým jeho veselým hlasom. Vzal som vodu a priniesol ju Mayi. "Nech sa páči." Usmial som sa.

,,Ďakujem." Vzala som si vodu.,,No.. Super.. Vyspato" Odpovedala som na Krisovú otázku a vražedne som pozrela na Tobiasa.

"Čo?" Obranne som zdvihol ruky. "Hmm.. Problémy v raji. To som prišiel v čas. Že ste to vy, tak vám za partnerské poradenstvo nič účtovať nebudem." Sadol si do kresla a nahodil tón ako psychológ.

Zasmiala som sa.,,Zabudni!" Pokývla som z úsmevom hlavou do strán a pozrela na Krisa.

"Tak nič. Mohla byť sranda." Zasmial sa.

,,No Kris.. Nemôžem si pomôcť, ale mám strašne veľa otázok, čo sa ťa chcem opýtať" Uškrnula som sa.

"Tak sa pýtaj." Odpovedal s úsmevom. Ja som si zatiaľ sadol vedľa Mayi.

,,Koľko ľudí si už zabil?" Spýtala som sa prvú otázku. Snažila som sa mať neutrálny tón. Predsa som lovec a tato informácia mi je k životu moc ale že moc potrebná. Lovecké vychovanie sa nezaprie.

Zdvihol som obočie a Kris sa zasmial. "Ani jedného. Aj keď sa priamo napijem z ľudí, nezabíjam ich. Len im potom trocha vleziem do hlavy a zariadim, aby na mňa zabudli. Inak mám také sáčky s krvou, ktorú cítim z chladničky až sem." Zasmial sa.

Vydýchla som si. Hm.. Ten bude Dobrý. Začínam ho mať rada.,,Hm.. Takže pre teba nie sú ľudia len potrava, že?" Zdvihla som obočie.

"Noo... Sú.. Vieš, človek zomiera príliš skoro a ja som už na svete poriadne dlho.. Viem, aké je to zakaždým stratiť osobu, ktorú máš rád." Pozrel mimo.

Založila som si ruky a pozrela naňho. Ok.. Beriem späť.,,A to vás akože nenapadne premeniť ich?" Prekrútila som očami a pozrela na oboch z nich.

"Aby mali taký krutý život ako my?" Obaja sme sa postavili. "To nikdy." Odišli sme do kuchyne.

Prekrútila som očami. Čo toto má znamenať? Keď asi ich ten človek miluje, tak chce zostať s nim nie? Logika.

"Miluješ ju?" Opýtal sa ma Kris. Povzdychol som si. "Vieš, my spolu naozaj nie sme. Nie sme ani len priatelia." Zasmial som sa. "Popravde, ani si nie som istý, či ma nenávidí. Ale je to pravdepodobné, takže.." Pokrčil som plecami. "Počkaj. Počkaj, počkaj!" Vyvalil oči. "Vy dvaja a že nie ste spolu? Veď ste spolu perfektní. A to mi ver, pretože Maya sa podobá na moju malú sestru Brianu, ktorá žije stovky kilometrov ďaleko." Usmial sa na mňa. "My nie sme spolu." Pokrútil hlavou. "Ale ver, že do nového roka spolu budete určite." Pobúchal ma po pleci a išiel do obývačky.