This is War [DOKONČENÉ]✔

XXXIV.

Ráno som sa zobudil znova skôr ako Maya. Prišiel som k nej do izby a povzdychol si. "Maya, dobré ráno. Vstávaj." Prišiel som k nej a čupol si k jej posteli. Z tváre som jej odhrnul prameň vlasov.

,,Dobré" Usmiala som sa naňho.,,Konečne niesi tak krutý" Zasmiala som sa.

"Nie vždy sa mi ťa takto podarí zobudiť." Usmial som sa na ňu.

Zasmiala som sa.,,A skúšaš to?" Zdvihla som obočie a posadila som sa.

"Áno." Postavil som sa. "Čakám ťa dole." Usmial som sa a išiel sa rýchlo prezliecť. Potom som zbehol dole a spravil raňajky.

Vstala som a prezliekla som sa. Zišla som za ním. Raňajky už mal hotové, takže som sa najedla a vyrazili sme do školy. Teraz tu sedíme na hodine s jednou milou profesorkou.

V škole sme spolu znova sedeli na mieste, ale tentokrát sme sa nehádali.

Plánovala som začať tú vojnu.. Bude aspoň nejaká sranda. A keďže sme v tej škole dostala som úžasný nápad. Dnes tu na tretej hodine bude s nami hnusný, prísny riaditeľ. Je to horšia verzia toho profesora, ktorý ma zatváral v triede s Tobiasom na začiatku, toho, ktorý mi zachránil život.

Znova som si kreslil do zošita. Na ďalšiu hodinu by mal prísť riaditeľ. Otcov priateľ.

,,Tobias?" Pozrela som naňho.,,Nudím sa"

"Si v škole."

,,Však práve" Prekrútila som očami.

Zasmial som sa. "Tak niečo vymysli." Žmurkol som na ňu.

,,Vieš, čo by ma vážne bavilo? Naštvať riaditeľa" Zasmiala som sa.

"Uhm..  Môžeš to skúsiť." Uškrnul som sa.

,,S tvojou pomocou" Žmurkla som naňho.

"Ok." Zasmial som sa.

,,Tak. Aké máš metódy? Čo si trebárs stváral na tvoje minulej škole?" Zasmiala som sa.

"Bolo to pred viac než 20 rokmi, vtedy sme si nič také dovoliť nesmeli."

,,Takže ty si bol slušný študent?" Zasmiala som sa.,,To si neviem predstaviť"

"Netvrdím, že som bol slušný." Uškrnul som sa.

,,Tak potom?" Zdvihla som obočie.

"Nenosil som som si do školy veci, bol som drzý, provokoval som učiteľov... Hm.. Chodil som na upírsku akadémiu, takže to čo som robil tam, tu spraviť nemôžem." Mykol som plecami.

,,Aha.. Takže to je normálne aj škola pre upírov? Ty jo" Zamyslela som sa. Toto som vážne netušila.

"Áno. Ale chodia tam tí, ktorí sa ako upíri narodili. Vieš, aby sa naučili niečo o ľuďoch, ako sa správať medzi nimi a tak podobne." Zasmial som sa.

,,Jaj.. Tak potom tuto asi nevieš, čo také hrozné by si mohol spraviť, čo?" Zachechtla som sa. Mňa vážne nič nenapadá, ale chcem naštvať toho riaditeľa. Totiž mám tajný plán, čo sa týka Tobiasa a myslím, že ak by vyšiel bol by z toho riadne v šoku.

"Asi nie."

,,Och..a to som si myslela, že si zlý" Povzdychla som si potichu.

Zavrčal som. "Kvôli tebe sa snažím nebyť zlým." Zašepkal som jej do ucha.

Zarazila som sa.. To fakt? Tak to je riadne milé. Usmiala som sa.,,To vážne?" Pozrela som naňho.,,Jeeej" Vydýchla som.

"Áno." Usmial son sa na ňu a dal jej bozk na čelo.

,,Tak to je milé" Zasmiala som sa.,,Ale občas by nebolo zlé, keby si bol zlý. Vieš.. Nemôžeš mať predsa stále len jednu tvár. Tak život nefunguje.. Nikoho život" Pošepkala som mu do ucha.

Usmial som sa. "Ak na tom tak trváš."

,,Ja len hovorím"

Uškrnul som sa.

,,Hm.. Takže tým pádom môžem môj plán zahodiť" Prekrútila som očami.

"Plán?" Zdvihol som obočie.

,,Uh.... " Pozrela som naňho. To slovo som nechcela povedať.,,Predsa naštvať riaditeľa" Zachechtla som sa.

Rozosmial som sa. "To by ti veľmi nevyšlo. Je to otcov priateľ a zhodou náhod je taktiež upír."

Skoro som sa zardhla.,,Náš riaditeľ je upír?" Vyvalila som oči.

"Áno." Prikývol som a zasmial sa.

,,No to snáď nie! Ja som mala celý čas pod nosom upíra" Pokrútila som hlavou.

Uškrnul som sa. "Ani len netušíš."

Zamračila som sa naňho.

"Takže to musíme do konca vyučovania vydržať. Veď dnes je už piatok." Usmial som sa na ňu.

Spomenula som si.. Zajtra s ním idem predsa na to rande. Povdzychla som si.,,Čo ťa najviac vytočí?" Pozrela som mu do očí.

"Ako to myslíš?"

,,Vidíš v tom nejaký skrytý zmysel, že nerozumieš?" Prekrútila som očami.

"Vie ma naštvať veľa vecí. Ľudia, jedlo, škola, tvoje rýchle zmeny nálad, keď niekto niečo sľúbi, a potom to nedodrží.. Neviem.." Mykol som plecami.

Pri tom ako povedal 'tvoje rýchle zmeny nálad' som sa začala smiať. Tak toto nebude ťažké.

Prekrútil som očami.

Pozerala som na profesorku a jej výklad sa snažila počúvať.

Chvíľu som pozoroval Mayu, no nakoniec som sa otočil k profesorke.

Neuveriteľná nuda. Konečne zazvonilo a po prestávke do triedy vošiel riaditeľ.

Zborovo sme pozdravili a naspäť si sadli na miesta.

V tichosti som sedela na mieste a pozerala von oknom.

"V pohode?" Odhrnul som jej vlasy z tváre.

Mykla som sa.,,Hej. Len som sa zamyslela"

Slabo som sa usmial.

Zas som svoj pohľad presmerovala von oknom. Už som aj zabudla, nad čím som rozmýšľala.

"Vieš, nevyzeráš, že si sa len zamyslela.."

,,A ako vyzerám?" Prekrútila som očami.

"Neviem, smutne?"

,,Niesom smutná" Zasmiala som sa.

Usmial som sa. "To som rád."

Pff ja som vážne dobrá herečka.

Chvíľu som ju ešte pozoroval.

Chýbajú mi rodičia, nemôžem uveriť tomu, že ma opustili.

Zrazu mi zazvonil telefón, informujúci prichádzajúcu správu. Vybral som telefón a prečítal si správu. Vyvalil som oči.