This is War [DOKONČENÉ]✔

XXI.

Ráno som bol pri nej o siedmej. Tak ako včera.

Ešte som spala.

Potichu som prišiel za ňou do izby. "Maya.." Zašepkal som jej do ucha.

Usmiala som sa a spala ďalej.

Jemne som ju pohladil po líci a zastrčil jej prameň vlasov za ucho.

Sníval sa mi pekný sen.

Keď sa otočila na chrbát, spadla z nej prikrývka. Takmer som zinfarktoval. Mala len spodné prádlo. "Ty ma chceš vážne zabiť." Usmial som sa a perinu jej vytiahol vyššie.

Stále som spala. V posteli bolo tak príjemne.

"Maya.. Ak sa teraz nezobudíš, nechám ťa spať a sám si k tebe ľahnem."

Zamrnčala som. Zdalo sa mi, že niekto hovoril.

"Tvoja voľba." Ľahol som si za ňu a objal ju okolo pása.

Otvorila som oči. Hneď som sa spamätala. Zakričala som.,,Čo robíš?" Skopla som ho z postele.

Zasmial som sa. "Ja som ťa varoval." Sadol som si naspäť k nej.

Sadla som si a držala si prikrývku až pri brade a pozerala naňho.

"Idem ti spraviť raňajky. Ty sa zatiaľ obleč, aj keď mne by nevadilo, keby si bola len tak." Zasmial som sa.

Zamračila som sa.,,Úchyl jeden!"

Uškrnul som sa a odišiel do kuchyne.

Rýchlo som sa obliekla a spravila rannú hygienu.

Sedel som za stolom a čakal, kým príde Maya.

Zišla som dole a sadla si za stôl. Po Tobiasovi som hádzala naštvane pohľady.

"No ták. Nehnevaj sa už." Pozrel som na ňu psími očami.

,,Si úchyl. Neznášam uchýlov" Prekrútila som očami a začala som jesť.

"Veď som ťa ani nevidel. Len som ťa provokoval."

Ani som mu radšej neodpovedala.

"Ideme trénovať?"

Dojedla som a odložila tanier.,,Poď hore" Povedala som a išli sme ku mne do izby. Ešte som tu mala obraz z toho jazera. Bol položený na stole. Otvorila som ďalší šuplík a vytiahla z neho kušu a pištoľ. Položila som ich na stôl.

Prišiel som za ňou.

No a tak som sa naučila ísť proti nemu aj s takýmto druhom vecí. Zas sme skončili u mňa v izbe.

"Ide ti to." Usmial som sa na ňu.

,,S kušou som narábala už ako malá a pištoľ.. Hm. No to som rada, že hovoríš, že mi to ide" Zasmiala som sa.

Sadol som si na posteľ. "Čo teraz?"

,,Hm.. Ja neviem" Mykla som plecom.

Zamurčal som. "Nikdy nevieš." Ľahol som si a pozeral do stropu.

Povzdychla som si a hodila som sa vedľa neho.

Ležali sme v tichosti vedľa seba.

Bola som dosť unavená, hlava mi padla nabok a zatvorili sa mi oči.

Usmial som sa. Položil som ju do stredu postele a prikryl ju.

Trochu ma ten pohyb mnou prebudil. Zbadala som obrys chlapca. Nevedela som celkom určiť, kto to bol lebo som hneď zatvorila oči.

"Sladké sny." Dal som jej bozk na čelo. Zamkol som jej dom a išiel k oknu. Vyšiel som von a rýchlo som ho zatvoril.

Ráno som sa zobudila. Spomenula som si na včera. Zaspala som. Ach. Tobias ma uložil do postele.

Ráno keď som sa zobudil, išiel som hneď za ňou.

Sedela som už prezlečená na posteli. Dnes večer dojdu rodičia.

Zaklopal som ako včera a čakal, či mi príde otvoriť, alebo nie. Možno je už hore, nie ako včera.

Zišla som dole spraviť si raňajky, no počula som klopanie. Došla som a otvorila som dvere.,,Ahoj" Usmiala som sa a otvorila viac, aby mohol vojsť.

"Ahoj." Usmial som sa na ňu.

Keď vošiel zatvorila som dvere a išla som si do kuchyne spraviť to jedlo.

"Hmm..." Pozrel som na ňu.

Pozrela som naňho a zdvihla obočie.,,Čo 'hmm' čo znamená 'hmm'?"

"Hmm.. Keby si sa videla zo zadu.." Žmurkol som na ňu.

Zavrčala som.,,Neobzeraj si ma!"

"Prepáč, ale nedá sa odolať."

Zamračila som sa.,,Už viem nejako bojovať, tak s mi dávaj pozor na to, čo hovoríš!"

"Aj tak ma zabiješ.." Zamrmlal som.

,,Lenže možno to bude aj skôr než chcem!" Prekrútila som očami a venovala som sa jedlu.

"Dobrú chuť."

,,Dik" Odvrkla som a sadla som si normálne za stôl aj už s urobeným jedlom.

Prekrútil som očami.

Dojedla som a odložila som tanier.,,Ty vôbec aj ješ?" Otočila som sa k nemu.

Uškrnul som sa a ukázal jej tesáky.

Sklonila som hlavu. Pohľad na ne mi vždy spôsobí zimomriavky.

Zasmial som sa a prišiel k nej. Zozadu som ju objal.

,,Prečo mi toto robíš?" Zamrnčala som. Srdce mi išlo vyskočiť z hrude. Na krku som cítila jeho dych.

"Pretože sa s tebou aspoň na chvíľu necítim ako monštrum." Pošepkal som jej do ucha.

,,Ale mne to nieje príjemné, pretože ja viem, že ním si" Odstrčila som ho od seba a zamračila som sa naňho. Vážne neviem, čo to do mňa vošlo byť k nemu zrazu taká hnusná.

Sklonil som hlavu. "Fajn. Ideme trénovať." Povedal som chladne. Chce monštrum, fajn.

Až teraz som si uvedomila, čo som povedala. Bolo mi blbo.. Asi mi aj vadilo, že som to povedala. Neviem prečo.,,Fajn" Povedala som a vzala som si nože. S tými mi to ide najlepšie. Vyšli sme von na záhradu.

Nešetril som ju. Jej slová ma ranili, aj keď som si to nechcel priznať.

Skončila som na zemi. Neviem, čo to doňho vošlo. Je fakt hnusný. Pozrela som naňho. On ma vážne práve sotil na zem?

Uškrnul som sa. Správal som sa presne tak, ako sa správa monštrum.

Vstala som.,,Tak znova" Zamračila som sa. Tentoraz ho nebudem šetriť. Tak ako aj on nešetrí mňa. Skúša si hrať zlého upíra? Fajn.. Toto už nieje hra!

Bola oveľa agresivnejšia než predtým, no ja som sa nedal. Bol som tak rozzúrený, že som videl červeno. Nejako sa mi ju podarilo odzbrojiť a svojou rýchlosťou som ju pritlačil k stene. Zavrčal som. Perami sme boli od seba len pár milimetrov. Pozeral som jej do očí a rukami som ju držal za boky.

Zas ten pocit. Slabosť. Bezbrannosť. Strach. Preglgla som a pozrela mu do očí. Mal ich desivo červené. Zalapala som po dychu.