XLIV.

2.8K 226 3
                                    

Ráno som sa zobudila skôr ako on. Prišla som za ním do izby a sadla si vedľa neho na posteľ. Usmiala som sa. Rukou som pomaly išla k jeho tvári. Bol tak zlatý, keď spal.

"Bre ráno." Zamrmlal som a ďalej nehybne ležal na posteli.

Usmiala som sa a pohladila som ho po líci a prešla mu cez jeho havranie vlasy.

"Hmm.." Široko som sa usmial.

Ruku som dala dole a s úsmevom som naňho pozrela.

Otvoril som oči. "Poď sem.." Zamrmlal som a stiahol si ju k sebe do postele. Rukou som ju objal okolo pása a ľahol si na jej hruď.

Vyvalila som oči. Nevedela som ako mám teraz reagovať.

"Ešte spi. Je skoro." Zatvoril som oči a pokúšal sa spať.

,,Ehm.. Ja mám lepší nápad.. Pôjdem.. Uhm.. Do izby" Zachechtla som sa a nejak sa dostala od neho, ako som cez neho prekračovala som mu sedela na bruchu. Zachechtla som sa.,,Uhm.. Ja len.. Prejdem.." Nervózne som povedala.

Zasmial som sa. Chytil som ju za boky.

Pozerala som naňho a čakala, čo chce spraviť.

"Zlato, takto ráno by si na mňa sadať nemala." Uchechtol som sa a položil ju pod seba. Tvárou som bol iba pár centimetrov od tej jej.

Pozerala som mu do očí.

Dal som jej bozk na čelo a ľahol si vedľa nej. "Tak choď.. Ja si ešte pospím." Zamrmlal som jej do ucha a jednou rukou ju jemne objímal.

Vydýchla som si a vyšla z jeho izby. Odbehla som do svojej.

Musel som sa nad jej reakciou zasmiať. Pretočil som sa na bok a spal ďalej.

Takto to s nami chodilo stále. Bývala som uňho dlhý čas. Škola skončila, Znova začala, zo stromov popadali listy a konečne nastala Zima.. Moje najobľúbenejšie ročne obdobie. S Krisom sme sa do teraz často stretávali a k Tobiasovi som začala pociťovať divné pocity.. Trochu sa toho aj bojím. Ako.. Poznáme sa už dlho a navyše bol to dobrý kamarát, ale čo ak k nemu niečo cítim? Toto som nechcela. Konečne vonku snežilo. Došla som domov z nákupov.,,Čau zlato!" Zavesila som sa Tobiasovi okolo krku a dala mu menší bozk na líce. Robievala som to vždy, keď som sa odniekiaľ vrátila.

"Ahoj." Široko som sa usmial. Miloval som, keď to robila. "Čo dobré si kúpila?" Pozrel som jej do tašky.

,,Všetko možné" Zasmiala som sa.,,Môžeš to vyložiť" Povedala som a sadla som si za stôl, kde som položila tašky.

Svojou upírskou rýchlosťou som odložil nákup a sadol si k Mayi.

,,Rozmýšľala som.. Cestou sem.. Čo urobím so svojím životom?" Pozrela som naňho.

,,Čo len chceš.." Zasmial som sa. "Môžeš ísť na výšku." Mykol som plecami.

,,Nie dik." Prekrútila som očami.,,Nechcem chodiť do školy.. Mám osemnásť.. Chcem začať žiť. Ale je tu hlavná otázka.. Ako?" Vydýchla som si.

Zasmial som sa. "Peňazí máme dosť."

,,Ty máš.. Ja som ti len na krku zavesená" Vzdychla som si.

Prekrútil som očami. Prišiel som k nej a dal jej bozk na čelo. "A som za to rád."

,,Skutočne? Ešte ti neleziem na nervy?" Zdvihla som obočie.

"Nie." Usmial som sa. "A teraz sa usmej. O chvíľu je štedrý deň." Zasmial som sa.

,,Už aj ty začínaj..akoby mi nestačili tie reklamy, ktoré vysielajú už od septembra" Prekrútila som očami.,,Ešte týždeň.. To je ešte veľa času"

"Týždeň a my nemáme ani stromček, ani svetlá na dome." Zasmial som sa.

,,Bože.. Toto budú prvé vianoce bez rodičov" Pozrela som naňho.

"Môžem ťa za nimi vziať. Možno budú chcieť byť s tebou aspoň na vianoce. Teda, že teraz budú ignorovať svoje krédo.." Objal som ju.

,,Nemyslím, že by to spravili.. To je jedna vec a druhá.. Chcela by som byť s tebou" Usmiala som sa.

Široko som sa usmial. "Aj ja chcem byť s tebou, no ak by si to predsa len chcela skúsiť, len mi povedz, dobre?"

,,Nechcela" Objala som ho.

Pevne som si ju k sebe pritisol a nadýchol sa jej vône.

,,Ďakujem, že si tu pre mňa" Usmiala som sa.

"S radosťou." Zamrmlal som jej do vlasov.

Bola som ticho.

"Poď. Postavíme stromček." Nadšene som sa na ňu usmial.

Zasmiala som sa a ako povedal tak sme aj urobili.

"Paráda. Je to perfektné. Ešte treba tú špičku na vrch.." Zasmial som sa a išiel k Mayi. Dal som jej hviezdu do ruky a vzal ju na ruky.

Zasmiala som sa a nasadila som hviezdu. Hneď po tom ma položil na zem.,,Je fakt krásny" Usmiala som sa a pozerala na stromček.

"To je." Pozrel som na Mayu. "Som na nás hrdý." Zasmial som sa.

This is War [DOKONČENÉ]✔ Where stories live. Discover now