Tajomstvo spojenia kávou

Predslov

Ani ona sa nevyhla klasickému postoju študenta k mrazivým ránam. Nemusela vstávať. Vlastne musela. Ale nechcela. Bola sobota, žiadna škola. Len ten hlúpy tanečný krúžok, kam ju teta Emily nútila chodiť. Milovala tanec, problém bol niekde úplne inde. Niekedy dokonca vynechala tento krúžok a zamierila si to priamo do kaviarne na konci mesta.

Ona na druhú stranu milovala soboty. Vstávala skoro ráno aby si svoje obľúbené knihy mohla čítať čo najdlhšie. Pár hodín doma, potom zamieriť do jej obľúbenej kaviarne. Taký bol jej plán na dnešný deň. Nerobiť nič, len si užívať ten pokoj a kľud. Sobota bola pre ňu väčší sviatok ako Vianoce.

Tretie dievča spalo každú sobotu do neskorej hodiny. Vstávalo tak o jedenástej a keď sa dalo, vydržala aj do večera. Večer... Čo vás napadne pri tomto slove? Oslava? Knihy? Priatelia? Nie, pre ňu to bolo celkom niečo iné. Bola to chémia. Chémia a jej kaviareň.

On sa dal charakterizovať jedným slovom. Sobota pre neho znamenala len dlhší čas na jeho počítačové hry, ktoré pre neho boli všetkým. Spánok, pizza, počítač. Stále dokola. Pohyb neznášal, no aj tak mal telo ako vystrihnuté z časopisu. Knihy a škola mu spôsobovali nočné mory. Každú sobotu zamieril do kaviarne so svojím notebookom, pretože otec mu zakazoval míňať elektriku na „tie hlúposti".

Každý je úplne iný a predsa ich spojí jedno tajomstvo. Tajomstvo ukryté v základoch kaviarne.