Tajomstvo spojenia kávou

Deň D

Kaisu ráno zobudila jej mama. Tento deň sa jej začal skvelo. O šiestej vstávať cez prázdniny, ešte k tomu na Vianoce. Hneď na ňu vysypala dlhočizný zoznam jej potrieb. Kaisa bojovala sama so sebou, pretože sa z nej čoskoro mohla stáť práve vybuchujúca sopka plná magmy. Ruky zaťala do päste a snažila sa to pretrpieť. Práve mala tu náladu, že jej vadili aj jej biologické činnosti ako je dýchanie či trávenie.
Vstala z postele a začala hneď upratovať. Snažila sa ako mohla, no jej mama nebola stále s ničím spokojná. Tam zanechala smietko prachu, na druhej strane mala nevyleštený pohár. Zamračila sa. Bola si vedomá toho, že ak sa bude sťažovať ešte na jednu hlúposť, magma sa dostane na povrch a zmení sa na ničiacu lávu.
Vzala do ruky utierku a utierala prach v obývačke. Už to mala celé za sebou, do izby sa prirútilo obrovské cunami, cumama.
„V izbe máš na posteli pokrčenú deku. Okamžite si to choď upratať! Nie si predsa malé dieťa." A tu prekypela všetka trpezlivosť. Slová sa pomaly začali dostávať na povrch.

„Zvládla som, že si ma zobudila o šiestej ráno, hneď na mňa zahučala a odišla. Zvládla som, že som sa nemohla ani najesť, pretože nie je čas. Zvládla som, keď si na každej mojej vykonanej robote našla chybičku krásy. Ale aj ja mám svoju trpezlivosť. Maj sa," odvetila Kaisa, vzala bundu z vešiaku a zabuchla dverami. Vedela presne kam ide.

Zosia, Sean a Aida už horlivo debatovali o Kaise. Predpokladali, že na Vianoce sa tam neukáže. Ony sa však dohodli. Všetky povinnosti si splnili včera a dnes sa tu mohli stretnúť. Aida stále nebola veľmi smelá a väčšinu času mlčala. Trochu sa aj bála chlapca, ktorý na všetkých len nepríjemne zazeral. Emily ju dnes ako zázrakom nechala opustiť byt už ráno. Vianočný zázrak, myslela si Aida. Zosia sa v ich prítomnosti veľmi rozhovorila. Bolo to aj kvôli pocitu, že bez nej by boli bezradní. Jej IQ bolo v tomto prípade zrejme najvyššie. Aspoň zatiaľ. Ak sa podarí presvedčiť Kaisu, bude mať toto uplatnenie ona. Zos nikdy nechápala chémii.

„Nepoznáme ju. Nevieme, na čo ju presvedčíme," zvažoval nahlas Sean.

„Žije len s mamou, myslím. Neviem aké majú vzťahy. Viem len, že určite miluje spánok. A chémiu, to je jasné nám všetkým. Žeby ju nahovoríme na nejaký chemický vzorec?" Zosia nadvihla obočím a pousmiala sa.

„Môžeme rovno z jej domu napísať značky prvkov, ktoré ju zavedú až sem," Aida len pozorne načúvala a zvažovala všetky možnosti. Za všetko môže ona, keby jej nezničí jej učebnice, určite by sa k nim pridala.

„Nie! Použijeme tvoj mužský šarm, viem, že sa ti páči Romeo."

„Pche, možno tak vo sne. Je to síce kočka, ale na ženy nemám čas."

„A čo keby za ňou normálne zájdeme? A hneď teraz?" povedala svoje prvé slová Aida.

„Neviem, kde býva," prekrútil očami Sean a Zosia prebehla pohľadom po kaviarni.

„Sean? Myslím, že nemusíme. Môžeš ísť na scénu Romeo! Máš tu svoju Júliu. Ktorá vyzerá... podráždená. Tak asi veľa šťastia," zaškerila sa Zos a Aida zadržiavala smiech. Sean si len arogantne odfrkol a ostal sedieť na mieste. Zosia zdvihla obočie a rýchlo chmatla po jeho USB kľúči, ktoré mal na stole. Odišla na toaletu. Po ceste späť hodila čo najnenápadnejšie USB na stôl, kde sedela utáborená Kaisa.

„Mám taký pocit, že tam bolo niečo dôležité," povedala smerom na Aidu, zatiaľ čo Sean na svojom mieste nebezpečne penil. Aida sa rozosmiala a tým na túto podivnú trojicu priviedla pozornosť. Kaisa si ich premerala pohľadom, pokrútila hlavou a opakovala si prvky. Aby náhodou nezabudla. Zosia provokatívne zamávala Seanovi. Vedel, že ak by sa niekto okrem neho dostal k tomu kľúču. Znamenalo by to problémy. Má tam dôležité veci pre zabezpečenie jeho budúcnosti bez otcovej firmy. Vstal, zamračil sa na dve pojašené dievčatá a podišiel k hnedovláske.

„Ahoj," odpoveďou mu bol nepríjemný pohľad, „áno, ďakujem. Rád si prisadnem."

„Poviem to takto. Čo keby ma príde zbaliť tá ryšavka, ktorá odo mňa očividne niečo chce? A povedz jej, že si tu zabudla USBčko," Sean ostal prekvapene sedieť, najmä preto, lebo Kaisa sa po celý čas dívala do svojho zošita.

„Som Sean."

„To je mi naozaj veľmi ľúto. Môžeš to ísť prebrať s dievčatami. Určite ti už visia na každom slove."

„Vlastne ich nemám vôbec rád. Si múdre dievča, preto ti to poviem narovinu. Potrebujeme ťa. Engie chcú vyhodiť, kaviareň zrovnať so zemou. Potrebujeme tvoju pomoc. Traja to samy nezvládneme. Navyše, vyzeráš byť zábavná. S tamtými sa mám chuť zakopať pod čiernu zem," Kaisa zvážila všetky možnosti. Miluje to tu a je to jej útočišťom. Dnes ju toto miesto zachránilo pred hladom a chladom na ulici. Zamyslela sa. Aida ju naštvala, to je pravda. Ale na ten incident už skoro zabudla. Ryšavka vyzerá byť v pohode dievča a tuto chlapec, ktorý vyzerá ako Božie umučenie, je úprimný. To sa jej páči. Vzdychne si a stroho prikývne. Bez slova vstane a podíde k dievčatám ktoré sa už dohadujú, aké kvety použijú na svadbe Romea a Júlie. Keď si všimnú prichádzajúcu princeznú, nadšene sa usmejú, až to naháňa do očí slzy.

„Takže tuto kráľov šarm zabral?"

„Túto kráľova úprimnosť zabrala. Mimochodom, vraciam ti tvoje USB," prevrátila očami Kaisa. „Čo tu vlastne robíte, na Vianoce?"

  „Boli sme dohodnutí na kutie plánov. Ohľadom teba. A ty? Nečakali sme ťa tu."

  „Doma bol hustý vzduch. 

   „Vráťme sa prosím k téme," povedala chápavo Zosia a založila si ruky na hrudi.

„Áno, viem. Počula som nejaké fámy o tom, že to tu majú zatvoriť. Vraj nejaký pán Torsen. Nikdy som o ňom nepočula," odvetila bez jediného citu Kaisa. Aida si všímala výrazy všetkých okolo. Zosia sa netvárila zaujato a Sean... Sean akoby zamrzol. Tvár sa mu skrivila do zvláštnej grimasy medzi hnevom a prekvapenosťou. Všimli si to aj ďalšie dve dievčatá.

„Sean? Poznáš ho?"

„On... Je to môj... Otec.

Želám vám krásne Vianoce!