Tajomstvo spojenia kávou

2. sobota pred

„Vstávaj Aida! O chvíľu máš byť na zástavke. Dnes s tebou nejdem, musím si ísť niečo vybaviť do práce, vieš aký je môj šéf," Emily si pri týchto slovách zahryzla do spodnej pery. Aida už dávno zistila, že po ňom ide. Zdalo sa jej to nechutné. Jej šéf je pre ňu vekovo vhodný, to áno, ale má ženu a jedno dieťa. Avšak pozná Emily a tú to nezastaví.

„Veď už idem," odvetila jej Aida a pomaly si začala obliekať pripravené legíny a tričko. Ružová. Vždy musí mať všetko ružové, pretože je to vraj dáma. Nikdy nepochopila, čo má farba spoločné s osobnosťou človeka, ale nechala to tak. Podstatné je, že keď Em opustí dom, prezlečie sa a namieri si to priamo do kaviarne. Aspoň to si myslela.

Pomaly vkročila do kuchyne, kde ju na stole čakala praženica. Stará sa tak o mňa len v sobotu. Aide to začínalo liezť na mozog. Tešila sa na vysokú a na to, ako konečne vypadne z tohto domu. Mala tu všetko, až na pochopenie a lásku. Cítila tu len zúfalstvo pre zničený sen Emilynho detstva. Hneď ako si sadla za stôl, vošla do kuchyne aj nalíčená Emily. Na tvári mala zvláštny úsmev ktorý určite nepredstavoval nič dobré. Aspoň pre jej šéfa. Ak je to správny chlap, problém tu bude. Aida sa snažila jedenie natiahnuť čo najdlhšie, aby sa mohla ísť po odchode jej opatrovníčky prezliecť. Emily však stála opretá o chladničku a pohľadom hypnotizovala obsah taniera.

„Trvá ti to," podotkla, „nestihneš autobus."

„Neboj sa, času je dosť. Ak aj nestihnem, o pár minút mi pôjde ďalší."

„To by však znamenalo, že budeš meškať," videla, ako Emily očervenela celá tvár. V takýchto momentoch väčšinou očakáva trest.

„Nezmeškám ten autobus," Aida sa pokúšala zachrániť situáciu, no týmito slovami ju ešte viac pokašľala.

„Decko jedno nepodarené! Ešte mi bude aj odvrávať. Vidno, že si dcéra dvoch nezodpovedných ľudí. Oni ťa nezvládli a na krk som ťa dostala ja," odfrkla si. Aida sa snažila zachovať chladnú hlavu. Už mala na jazyku pár nevhodných slov a poznámok, keď si uvedomila, že to nemá význam a skončila by zamknutá v pivnici bez jedla a vody na celý deň. Ako naposledy, keď nechtiac zhodila sklenený pohár zo stola. Emily narobila taký cirkus, že sa prišli uistiť aj susedia, či je všetko v poriadku. Vtedy sa Emily ako mávnutím čarovného prútika zmenila na milujúcu matku. Aida sa rozhodla mlčať a ďalej sa venovala stále zmenšujúcemu sa obsahu v tanieri.

„Zaveziem ťa."

„Musíš ísť do práce."

„Tak by si si mala pohnúť."

„Šéf ťa čaká."

„To znamená, že sa okamžite nachystáš a za päť minút odchádzame!" rozkázala Emily a Aida sa s naštvaným výrazom postavila a rozbehla sa do izby. Mohol to byť tak nádherný deň!

---

„Vstávaj braček! Potrebujem tvoje služby," uškŕňala sa Zosia keď budila svojho brata.

„Máš niečo na zaplatenie?" odpovedal jej ešte stále spiaci Milles.

„Hm... A čo tak dokonalé palacinky od najlepšej kuchárky v tomto dome?"

„Možno vieš robiť najlepšie palacinky, ale na mamine kuchárske umenie jednoducho nemáš!" zasmial sa Milles a pomaly sa prebúdzal k životu. Zosia vybehla z jeho izby a cestou po schodoch ešte zvolala: „Beriem to ako áno! Urobím dvojitú dávku," a zmizla v kuchyni. Onedlho sa už v byte rozliehala povedomá vôňa tých najlepších palaciniek v meste.

Ani nie o pol hodinu sa Zosia viezla s plným žalúdkom v starom aute jej nevlastného brata. Nič nerozprával, len si občas spokojne odgrgol z výborných raňajok. Zosia vždy vedela, ako podplatiť členov jej neveľkej rodiny.