Tajomstvo spojenia kávou

2. sobota po zistení

„Bola som mladá a zamilovaná. Moji rodičia by to ale neschválili, boli veriaci a vekový rozdiel medzi mnou a Robertom bol pre nich príliš vysoký. Bála som sa, čo by nasledovalo, keby sa to dozvie verejnosť. Musela som opustiť milovaného muža a syna. Dvoch mužov, ktorých som veľmi milovala," v očiach sa jej zaleskli slzy. Prinútila sa tu teraz neplakať, nemôže si to dovoliť. Neodvážila sa ani jednému z nich pozrieť do očí. Vedela, že sa zaiste hnevajú a majú na to právo.

„A čo tá zmluva? Ak si len Seanovou matkou, čo potom my dve?" Zosia prehovorila odhodlaným hlasom. Bola celou situáciou celkom zaskočená a takmer s nikým sa nerozprávala. I tak na to nikto nemal náladu. No napriek všetkému sa jej zdala Aidina reakcia príliš prehnaná. Odpadnúť kvôli zisteniu, že tvoj otec žije a máš dvoch starších súrodencov, je príliš absurdné.

„Robert si našiel ďalšiu ženu. Počkal, kým Sean dosiahne tri roky, takže sa dva roky venoval len jemu. Potom sa, údajne, zamiloval do cudzinky. Z ich vzťahu ste sa neskôr narodili vy dve. Zahynula pri autonehode pár rokov po vašom narodení. Robert si ma vyhľadal aby som podpísala zmluvu o mlčanlivosti, keďže je dôležitý človek, a následne sa ujala zodpovednosti nájsť vám dvom rodinu. Seana si nechal preto, lebo je to chlapec, čo sa vám môže zdať veľmi starodávne," zdvihla hlavu a uvidela tri prekvapené páry očí. Len Kaisa sa dívala von oknom na kričiacich ľudí. Ako ich to môže tak dlho baviť? Engie si všimla, že si všetci štyria často kontrolujú mobilné telefóny. Vedela, že im nikto nevolá.

„Hneď po tom, ako som sa dozvedela, že ste tu ostali, som sa vybrala k vašim rodinám. Vedia kde ste, že ste v poriadku a netreba sa o vás báť. Kaisina matka ostala dosť zaskočená a značne si všetko vyčítala, vysvetlila som jej, že sa vrátiš. Nebola tým príliš nadšená," Kaisa potriasla hlavou a uprela pohľad na menšiu blondínku. Celý čas si myslela, že jej mame na nej nezáleží a užíva si dom bez nej. Zosii sa rozžiarili oči. Už začínala byť paranoidná a na rozum jej prichádzali myšlienky, že ju mali doma len kvôli jej palacinkám. Keď si na to pomyslela teraz, zdalo sa jej to príliš hlúpe.

„A čo tie fotky?" zaškerila sa Kaisa.

„Nemohla som sa vás vzdať a hoci ste vy dve neboli moje, pár mesiacov ste boli u mňa a prirástli ste mi k srdcu..."
Keď Engie konečne odišla, všetkým sa uľavilo. Mohli sa pustiť do jedla, ktoré im priniesla. Taktiež sa už nemuseli znepokojene zazerať na každého z nich. Seana to stále nezaujímalo. Mal dve sestry. Sú to dve dievčatá, o ktorých nič nevie a nemajú vôbec nič spoločné, okrem otca.

„Mali by sme zavolať Marlee," navrhla Kaisa keď sa spokojne zahryzla do čokoládovej tyčinky.

„Naozaj je to stále potrebné? Myslela som si, že keď už máme jedlo..."

„Viete," zhlboka sa nadýchla Aida a prerušila Zosiu, „rozhodla som sa že odchádzam. To, že tu budeme stále len vysedávať, nám nikdy neprinúti zmeniť ich názor. A toto jedlo nám nevydrží veľmi dlho," videla, ako jej na to ide Zosia niečo namietať, „nie! Už som sa rozhodla a vy ma neprehovoríte." Vstala zo stoličky a na plecia si vyhodila už nachystaný batoh. Všetci zaskočene pozorovali, čo sa chystá urobiť. Ak teraz odíde, urobí vonku rozruch a všetci s ňou budú chcieť komunikovať. Nevedeli, či by to naozaj zvládla.

„Sme sestry a on je náš brat," kútik oka zazrela mračiaceho Seana a prebodla ho pohľadom, „či sa ti to páči, alebo nie. Sme tu už pár týždňov a vytvorili sme si spoločný vzťah. Poriadne počúvajte, čo teraz poviem. Nazvala by som to priateľstvom," Kaisa sa pousmiala. Naozaj ich začala mať rada. Dokonca i Seana, no hneď ako si pomyslela na Adama, dostala chuť na pomstu. Dnes sa jej to podarí, cítila to.

Aida ju mlčky sledovala a v očiach mala slzy. Zosia má pravdu, vytvorili si medzi sebou zvláštne puto. Keby jej niekto na začiatku povedal, že títo traja sa stanú jej najlepšími priateľmi, vysmiala by sa mu do tváre. Všetci sú úplne odlišní. No nie je práve odlišnosť to, čo nás všetkých spája? Ak sa vždy s danou osobou na všetkom zhodnete, nie je to priateľstvo ale porozumenie. Je však potrebné aby sme sa odlišovali, iba tak sa budeme milovať.

I u Seana to vyvolalo zvláštne pocity. Zosia bola istým spôsobom zábavná a ak ste ju pridali ku Kaise, vznikol z toho poriadny cirkus. Tie dve sú si navzájom potrebné ako kyslík a vodík v zložení vody. A on sa k nim primotal. Nechcel si to nikdy priznať, ale aj Aida ho nejakým zvláštnym spôsobom zaujala.

„Asi... Asi tu nejaký čas ostanem," to čo sa stalo potom, bola absolútne nepredvídajúca situácia. Nebola to Zosia, ktorá sa k nej rozbehla ako prvá, čo by všetci i očakávali. Prvá k nej priskočila Kaisa a silno ju objala. O pár minút bola i Zosia v tomto obrovskom objatí. Všetky tri sa spoločne usmievali.

„Sean, okamžite poď sem k nám," Kaisa sa usmievala a v očiach jej hrali iskričky. Ak si doteraz mysleli, že to čo robila doteraz, bol úprimný úsmev, by teraz ani na sekundu nezapochyboval o jeho pravosti.

„Ale ja... ja neviem," poškriabal si zátylok a zahľadel sa na topánky. To už ho obkľúčila skupinka dievčat a zazerali na neho ako šelma na korisť. Skočili po ňom a onedlho boli všetci v medveďom objatí. Sean trónil v strede ako najvyšší z nich, hoci Kaisa ho takmer dobiehala.

Uvedomila si, v akej sa nachádza situácii. Je na pravej strane a Sean nosí USB kľúč vždy na tejto strane nohavíc. Nezacítil by, keby m ho uchmatne. Rýchlo sa natiahľa. Keď zacítila v ruke chladnú malú vec, zovrela ju v rukách. Ruku vytiahľa práve včas.

Prebral ich zvuk fotoaparátu a výrazný blesk. Trhli hlavami a za sklom uvideli vyškereného fotografa.

„A dosť, teraz hneď volám Marlee," zahundrala Kaisa a vymanila sa z ich zovretia.

„Oh, Kaisa, tak dlho som ťa nevidela. Po škole sa šíria fámy, že to ty si uväznená v tej starej kaviarni," zachichotala sa Marlee a pokračovala, „aj tak viem, že to nie sú len fámy. Poznám ťa na to dosť dobre. A čo iné by si mohla robiť, keď si prestala chodiť do školy? Uvažujú o tvojom vylúčení!" Kaisu pobavilo, že to vzala ako niečo úžasné. Vedela, že keď jej teraz jej úvahy potvrdí, v pondelok to bude vedieť celá škola. Taká už Marlee bola, dokázala rozšíriť každú správu a to práve teraz naozaj potrebovali. Rýchlo prepla hovor na hlasný režim, aby počuli i ostatní obyvatelia kaviarne.

„Vieš, je to pravda. A teraz by sme potrebovali tvoju pomoc," Marlee pozorne počúvala, aby jej neušiel žiadny detail. Jednoducho má spôsobiť v škole rozruch, nie príliš malý no taký veľký, aby zaujal televíziu. Ihneď ju napadlo podpálenie nejakej učebne, aby to nezanechalo vysoké škody.

„Ou, to vôbec nie. Je to síce snom mnohých žiakov ale nemôžem ťa prosiť o trestný čin," Zosia si pleskla rukou po čele a začala sa smiať. Jasné, že nepodpália školu.

„Vieš, Nathan z trojky? Dlhuje mi láskavosť, ty už vieš..." Marlee si hanblivo zahryzla do pery, keď sa z druhej strany telefónu ozval hlasný smiech. Kto by na to dokázal zabudnúť? Mala predstierať jeho priateľku. Bola vtedy tretiačka a on druhák, takže to bola veľká frajerina pred spolužiakmi.

„Dokážeš to zariadiť?"

„Budúcu sobotu ste voľní," potvrdila a zrušila hovor.