Tajomstvo spojenia kávou

1. sobota po zistení

Podozrivo skúmala Seana, ktorý sa snažil nepozorovane dostať za tajné dvere. Špeciálny pozor si dával na Kaisu, pretože len ona k nemu mohla kedykoľvek prísť. Zosia vlastne nechápala, ako sa dostal ku kľúču. Kľúč si Kaisa vždy strážila za lemom svojej podprsenky. Len tak si mohla byť skutočne istá, že sa k nemu nikto iný nedostane. Že by sa predsa len celý čas mýlila?

Aida jedným očkom skúmala Zosiu, ktorá o niečom neustále premýšľala. Vedela, že keby sa s ňou nerozpráva táto ryšavka, je tam uväznená celkom sama. Určite by za takých okolností uvažovala o odchode. Aj tak však často uvažovala nad tým, či s ňou nie je len kvôli ľútosti. Tieto myšlienky však hneď zahnala. Milú Aidu predsa milujú všetci. To neustále rozprávanie, vypytovanie sa na nepodstatné otázky či uvažovanie nad hlúpymi vecami, ktoré išlo ruka v ruke s vtieraním, sú len veci , ktorými chce zapôsobiť. Inak by si ju nikto nevšímal, nie je ničím výnimočná.

Myklo ňou, keď Zosia prudko vstala zo stoličky. Nevenovala tomu však veľkú pozornosť, zrejme potrebovala ísť na toaletu.

Kaisu našla zmorenú nad kopou jej oblečenia. Už sú tu dlhú dobu bez sprchy a práčky, čoho dôsledok bol niekedy nepríjemný zápach potu či špinavé oblečenie. Hnedovlásku to zrejme dosť trápilo. Zakladala si na dobrom výzore a oblečení. Čo by teraz dala za vaňu horúcej vody s nadýchanou penou...

„Dala si mu kľúč?" Zosiu prekvapilo, s akým odporom v hlase to povedala. Nemala v pláne sa s ňou opäť začať hádať. Najmä keď si posledné dva týždne rozumejú skoro ako vlastné sestry.

„Čo?" trhla sa Kaisa a okamžite vyskočila na nohy, v rukách držala svoju zafúlanú mikinu.

„Sean. Dvere. Kľúč," zopakovala s už pokojnejším hlasom. Kaisa sa ihneď načiahla k podprsenke, kde by sa mal nachádzať.

„Oh nie, zobral mi ho," zvolala a rozbehla sa k dverám. Po celý čas chcela využiť ona jeho, nakoniec sa však ona stala porazenou. Zosia chvíľu váhala, no potom sa rýchlo rozbehla za ňou. Dvere nechala otvorené, čo jej stačilo ako signál. Môže vojsť dnu. Konečne sa dozvie ich tajomstvo.

To, čo pred sebou uvidela ju celkom zaskočilo. Všade samé krabice. Čakala niečo veľkolepé, nie skládku odpadu. Keď sa do jej nosa dostal nepríjemný zápach, musela si párkrát odkašľať. Bolo to tu naozaj ako na smetisku, čo tu môžu celý ten čas robiť?

Sledovala Kaisu, ktorá ukladala tri krabice na seba. Nechápala tomu. Keď hnedovláska zdvihla hlavu, vôbec ju neprekvapilo, koho pred sebou uvidela. Trochu dúfala aby Zosia išla s ňou. Už žiadne tajomstvá.

Pokynula hlavou, aby zatvorila dvere.

„Raz to prísť muselo," zavrtela so smiechom hlavou Kaisa zatiaľ čo sťahovala malé schodíky do podkrovia. Zosia len mlčala a všetko pozorne sledovala. Nechcela aby jej uniklo niečo veľmi dôležité.

„Ako sa to sem dostalo?" očami sledovala fotky z jej izby. „Prečo si mi nič nepovedala? Fotila si to snáď ty?! Preto tie tajnosti? Myslela som si, že ti môžeme veriť. Teraz sa však ukázala tvoja pravá tvár," rozhadzovala rukami a zabraňovala nutkaniu pľuvnúť Kaise do tváre.

„Nebola som to ja. Mám veľké podozrenie, že v tom má prsty Engie. Všetko tomu nasvedčuje."

„Ah, naozaj?" odvrkla ironicky.

„Fakt. Myslíš si, že by som to povedala najskôr Seanovi a až potom tebe? Seanovi som vlastne nemohla zabrániť, trochu si to vynútil," pousmiala sa keď si spomenula na príhodu s USB kľúčom. USB kľúč. Zosia ticho stála a očami skákala po každej jednej fotke. Neostáva jej nič iné ako veriť jej. V tom jej prebleslo hlavou...