Tajomstvo spojenia kávou

1. sobota pred

„Takže aký je tvoj plán?"

„Asi sa musíme najskôr všetci spojiť. My dve to samé nezvládneme," Zosia s Aidou už poctivo pracovali na svojom pláne. Sedeli pri stole, kde vždy sedáva Zosia a pili svoju horúcu kávu.

„Asi by sme mali začať s tým chlapcom," nahlas uvažovala Zosia. Trochu sa hnevala, že prišla o pokojnú sobotu s knihami a musí sa zatiaľ rozprávať so spojencom. Aj keď ten spojenec to bral ako kamarátstvo. Nad touto myšlienkou sa jej chcelo smiať. Jedna záchrana predsa nič neznamená! Ale predsa sa jej zdala Aida veľmi zvláštna.

„Kaisa sa tu aj tak ešte neukázala."

„Podľa jeho povýšeneckého výrazu však usudzujem, že to nebude vôbec jednoduché," konečne sa uplatnila schopnosť, ktorú Zosia považovala za svoj talent. Dobre číta nie len knihy, ale aj ľudí. A Sean sa jej rozhodne nepáčil. Počítače. Hneď vedela, že to nemá cenu. Vždy pozitívna Aida však verila v to, čo chce dosiahnuť. Tak sa len usmiala a rozhodne vykročila k jeho stolu.

„Aida! Čo to robíš?!" zakričala, keďže chlapec ich cez slúchadlá nemohol počuť. Aida sa len otočila a žmurkla na svoju ryšavú kamarátku. Tá len prekrútila svojimi hnedými očami a vybrala sa za ňou. Pristúpili k jeho stolu, Zosia si založila ruky na hrudi a pozorne sledovala, čo sa bude diať. To jej ide najlepšie. Bude vedieť zachrániť situáciu. To sa im hodí, Aida je obrovský trémista. Značilo to aj to, že hneď čo im chlapec začal venovať pozornosť, jej odhodlanie na záchranu sa viditeľne zmenšilo. Sean len spýtavo zdvihol jedno obočie a zložil si slúchadlá. Nezačal rozprávať, táto situácia ho celkom pobavila. Bielovlasé vysoké dievča po boku s nízkou ryšavkou ktorá sa ho pokúšala zakopať pod zem jej svetlohnedými očami.

„Ehm... Ahoj," začala Aida s roztraseným hlasom. Zosia sa vedľa nej snažila zadržať smiech. Nevie, či jej prišiel vtipný Sean alebo Aida. Obaja však stáli za to.

„Čau," zamrmral si Sean popod nos a ďalej sa venoval svojej hre.

„Máš chvíľku?"

„Práve som sa snažil zabiť bývalého asistenta môjho asistenta brata za vraždu manželky môjho bratrancovho syna. Ale áno, určite si čas nájdem," odfrkol si. Pravdaže povýšenecky. Zrak neotŕhal od obrazovky až kým-

„Chcela som len..."

„Áno, viem presne čo si chcela. Videl som to predstavenie minulú sobotu. Chcem vedieť, čo z toho budem mať a čo pre to budem musieť urobiť. Tvoja neschopnosť nás určite dostala do riadnej kaše. Predpokladám, že chcete zapojiť aj to sexy hnedovlasé dievča, ktoré je na vás naštvané. Mimochodom, dnes ani neprišla, ak ste si nevšimli. Skvelý začiatok, bielovláska," Aida sa zasekla. Nemala nič, čo by mu mohla ponúknuť a naplno si to uvedomovala. Zrýchlil sa jej dych. Zosia si ju premerala od hlavy až po prsty na nohách a vzdychla si. Záchranná akcia sa môže začať.

„Hej, to by mohlo stačiť. Ako prvé, je mi jasné, že sem chodíš aby si pred niečím utiekol. Alebo niekým, to bude presnejšie. Len hádam, ale určite máš nejaké problémy doma. Matka? Otec? Don't care. Podstatné je, že toto miesto miluješ. A my tiež. Nenavrhujem ti priateľstvo. To nehľadám ani ja," pri týchto slovách sa opatrne pozrela na Aidu, ktorá len zahanbene hľadela na svoje topánky, „len spojenectvo, ktoré nám zachráni naše miesto. Miesto, kam všetci pre nejaký účel utekáme. Nie je to len náš boj, ale aj tvoj. Tak sa k nám láskavo pridaj a nemaj žiadne pripomienky," Zosia predniesla svoj slávnostný prejav a vyčerpane vydýchla. Zvládla to povedať na jeden nádych. Seana jej všímavosť prekvapila a trochu zabolela, nechcel na sebe však nič ukázať. Žiadne city.

„Ja navrhujem toto. Vyriešte problémy s touto kaviarňou a ja budem aj naďalej vykrádať banky. S vami sa do skupiny nedám. Hlavne nie s bielovláskou, z jej tváre je mi zle," povedal to preto, lebo mu jej oči pripomínali oči jeho otca.

„Aida? Pozri aký tu máme prípad. Namyslený oteckov chlapček ktorý je na svojho otca naštvaný. Mám pravdu, však? Pravdaže mám. Vidím ti to v očiach. Možno vy nie, ale ja som celý čas pozorovala každého z vás. A viem o každom viac ako si myslíte. Nechcem strácať čas s namysleným hlupákom ako si ty," Zosia sa nenávidela. Nenávidela sa za to, koľko slov premrhala pri týchto ľuďoch. Rozprávala len vtedy, keď to bolo nevyhnutné a presne taká chvíľa nastala práve teraz. A nenávidela aj Aidu so Seanom, bolo to len kvôli nim. Slová sú pre ňu ako niečo posvätné, čím sa nemá plytvať. Chce to už mať za sebou. Obrátila sa im chrbtom a odišla ku svojej káve. Pomaly zdvihla svoj pohár s tým lahodným obsahom a odpila si. Keď v ústach zacítila studenú chuť kávy, nahnevala sa ešte viac. Jej hlavné pravidlo však je, aby to nedala na sebe poznať. Takže keď k nej pomaly prešla aj Aida, zachovala chladnú hlavu a pokúsila sa trochu pousmiať.

„Ďakujem."

„Za čo?"

„Keby nie si so mnou, zakope ma pod čiernu zem," Zosia jej na to len prikývla. Vedela, že Sean pribehne. Je to len dieťa ktoré trucuje ale každé trucujúce dieťa nakoniec prehrá. Aspoň to si myslela. Aida avšak neverila dobrému koncu. Nestáva sa to často. Len keď je naozaj na dne.

Sedeli tak ešte pár minút, keď sa Aide rozsvietili očká ako dieťaťu, ktoré si pod stromčekom rozbaľuje svoje darčeky. Zosia sa na ňu zadívala cez rám okuliarov.

„Nie," povedala skôr, než Aida stihla čokoľvek navrhnúť.

„Ale..." Zosia sa len rozosmiala a kývla hlavou na niečo, čo stálo za nimi. Sean s nahnevaným výrazom a taškou so svojou výbavou kráčal k nim. Zároveň sa za sklom objavilo hnedovlasé dievča.

„Som v tom s vami," povedal krátko Sean a prisadol si k nim. Zosia sa víťazoslávne usmiala a Aida uvidela svet znovu optimisticky. To jej však vydržalo len chvíľu. Skončilo sa to tým, že Kaisa prudko otvorila a zabuchla dvere. Ani nepozdravila Engie, len si sadla k svojmu stolu a rozložila si veci. Obliate veci.

Zosia sa nahla k Seanovi a pošepkala mu do ucha: „Máš tu sexy hnedovlásku," zasmiala sa a hneď sa od neho odtiahla. Sean sa zatváril znechutene, no pravda bola, že ho Kaisa zaujala. Nie tým spôsobom, ale jej povahou. I keď teraz vyzerala podráždene viac ako obyčajne.

„Ak máte akýkoľvek plán, sem s ním. Ona vyzerá na priveľmi tvrdý oriešok."

„Myslím, že si s ňou poradíme."

„Veriť v to môžeš. Ja však vidím len jej naštvaný pohľad a ak sa díva zle aj na atómy, nemáme žiadnu šancu."