Tajomstvo spojenia kávou

2. sobota po

Všetci sa ostali na Aidu pozerať ako omráčený. Bola vychudnutá, bledá a jej kruhy pod očami naznačovali, že by mala byť skôr mŕtva. Biele vlasy v malom drdole mala na všetky strany a Sean si uvedomil, že ju vidí prvýkrát neupravenú. Zosia sa za ňou ustarane rozbehla k dverám.

„Čo sa to s tebou stalo?"

„Ale nič," pravdaže klamala. Ak by bola len dve noci zatvorená v pivnici, do tejto soboty by sa dala dokopy. Lenže Emily jej dávala na jedenie každý deň len krajec chleba. Každý večer ju opäť zatvárala do pivnice, kde sa bála zaspať kvôli potkanom či iným stvoreniam. Pri spomienke na tento príšený týždeň sa zamračila, pery spojila do úzkej linky a bez slova podišla k stolu, kde sedela Kaisa so Seanom. Ten si ju ale opatrne obzeral a trochu sa začal obávať o svoju kamarátku. Žiadna kamarátka, robím to len pre zábavu, opravil sa Sean. Keď si sadla na voľné miesto pri okne, Kaisa zdvihla hlavu a zabodla do nej svoje tmavé oči. Neverila tomuto divadlu. Očividne na seba Aida len chcela priláka pozornosť. Chcela ľútosť a odpustenie, že tu minule nebola. Jej kruhy pod očami vyzerali ako spravené šikovnými rukami nejakej kozmetičky. Neverila, že by to dokázala urobiť sama. Žeby tá jej teta? Nebolo jej čudné, keď svojmu, niečo ako dieťaťu, maľovala pod oči veľké fialové oblúky?

Zosia ostala stáť pred dverami. Zaujalo ju niečo úplne iné. Veľké drahé autá, jedno demolačné vozidlo. Zrejme idú konečne zbúrať ten dom nepríjemnej stareny, ktorá zomrela už dávno, pomyslela si. Keď však podišli bližšie a neodbočili k správnemu domu, všetko sa jej v hlave poskladalo do strašného puzzle obrázku. Idú zbúrať Retro Beas. Nemôžu predsa tak skoro! Minulý týždeň boli v kaviarni a rozmýšľali o... Ah, jasné, tá párty.

Zosia okamžite vybehla ku stolu a prstom mierila na Seana a Kaisu, ktorých vyrušila v ich rozhovore o doučovaní: „Vy! Za všetko môžete vy! Keby sa minule nejdeme zabávať, mali by sme teraz plán ako zastaviť blížiacu sa katastrofu. Lenže nie, ja som jednoducho moc nudná, tak ma musíte zobrať na nejakú hlúpu párty v ešte horšom klube, kde ste sa na seba lepili ako medvede na med a mňa tam nechali samú! Takže, keďže ste taký bezstarostní, nech sa páči, choďte zastaviť to, čo sa sem blíži!" pri takomto dlhom kriku sa dokázala aj zadýchať. Šport nebol práve jej prednosťou. Engie, ktorá v pohodlí sedela na sedačke a čítala časopisy, nadvihla hlavu a pozrela sa von oknom. Uvidela, že Zosia má naozaj pravdu sú už tu. Ani si nestihla uvedomiť, aký je dátum. Vzala si kľúče od auta, v ktorom už mala plno krabíc vecí z kaviarne a vybrala sa k dverám.

„Deti, mali by ste odísť. Je čas," zadívala sa na štvoricu zvláštnych stvorení a pohľadom zastala na Aide. Bolelo ju to, čo pred sebou videla. Dieťa, ktoré očividne doma trpí. Nevedela však jej adresu a bála sa jej to opýtať. Sociálne číslo teda vytočiť nemôže.

Nikdy neverila tomu, že by sa mohli dať dokopy. A to ich poznala viac ako ktokoľvek iný. Vzdychla si a vyšla do mierne chladného počasia. V tomto kúte štátu nie je nikdy extrémna zima a jej to vyhovovalo.

Sean sa zdvihol zo stoličky a schmatol svoju čiernu bundu, ktorá bola prevesená cez sedačku. Kaisa sa lenivo postavila a začala si baliť svoje veci. Jediná Aida ostala sedieť a dívať sa na prichádzajúce autá.

„Kam si myslíte, že idete?" rozčúlila sa Zosia a všetci presmerovali svoje oči na ňu.

„Ehm, domov. Nechcem zomrieť v tejto diere," uškrnula sa Kaisa a s ťažkým srdcom opustila kaviareň.

„A ty? Ideš ju nasledovať alebo tu ostaneš?" Sean si premeral dve dievčatá od hlavy až nadol. Potom svoju pozornosť presmeroval na veľký zástup áut. Nemajú šancu.

„A čo chceš robiť proti tomuto?" rukou ukázal cez sklo.

„Nič. Len tu sedieť, piť čaj a jesť buchty či iné koláčiky. Tuším sú tu aj obložené chlebíky."

„Jedením zachránime svet! Tá predstava sa mi páči. Znamená to aj žiadnu školu?"

„Žiadna škola," prikývla Zosia a sadla si k Aide na sedačku. Pošúchala ju rukou po chrbte na znak podpory. Aida len sykla bolesťou, kvôli veľkým modrinám po celej zadnej časti tela. Zosia sa na ňu zahľadela a všimla si modrý fliačik na jej krku, ktorý mala odhalený vďaka strapatému drdolu. Po jej dlhom váhaní sa Sean tiež zapozeral na to isté miesto. Myklo ho. Stále vo svojom vnútri pociťoval chrániť tieto dievčatá, zrejme len nejaký hlúpy chlapčenský reflex. Cítil však zlyhanie.

„Aida? Čo to máš na krku?" bielovláska sa preľaknuto chytila za krk a pri malej bolesti si uvedomila, že má na mysli modrinu. Ruky sa jej začali triasť. Ako sa z tohto dostanem?

„Ah, to nič nie je, zrejme mám opäť problémy so zrážanlivosťou krvi, doma mám pár predpísaných liekov," problém je, že nevedela klamať. Do líc sa jej hneď nahrnula červená farba a tak si schovala hlavu medzi kolená, čím odhalila ďalšiu modrinu na svojom chrbte. Zos sa pozrela na Seana, ktorý si počas ich rozprávania začal vyzliekať svoju bundu. Pohľad jej opätoval a Zosia sa začudovala, keď na jeho tvári zazrela obavy. Rukou našla koniec Aidinho svetra tak, aby to nepocítila. Rýchlo jej vyhrnula sveter až k zapínaniu na podprsenke. Naskytol sa jej pohľad na chrbát celý pokrytý modrinami. Preľakla sa a sveter rýchlo pustila. Aida v momente stála na nohách a sťahovala si sveter čo najnižšie mohla. Nevedela, čo bude teraz nasledovať.

„Kto ti to urobil?" prehovoril prvý Sean, pretože Zosia si rukami zakrývala ústa.

„Nič to nie je. Len problémy s krvou," zopakovala preľaknuto Aida. Bála sa a celé telo sa jej triaslo. Nevedela, ako dlho sa jej ešte podarí obstáť na roztrasených kolenách.

„Kto ti to urobil?!" Sean zvýšil hlas

„Aida, nám to môžeš povedať. Sme priatelia," ozvala sa Zosia a pokúsila sa o slabý úsmev. Aidu tieto slová náramne potešili. Priatelia. Konečne to počula aj z úst niekoho iného. Vzdychla si a vyrozprávala im celý príbeh.

„Veľmi ma to mrz..."

„Všetci v budove prosím opustite priestory Retro Beas!" prerušil Zosiu Seanovi známy hlas.

„Opakujem, všetci v budove prosím opustite priestory Retro Beas!" chlapca myklo, hoci to mohol očakávať.

„Čo budeme robiť?"

„Vôbec nič, skrátka tu ostaneme. Musíme niečím zaistiť dvere. Dáme tam pár stoličiek, stolov a myslím, že aj pult," ako náhle to Zosia dopovedala, Sean už zdvíhal pár stoličiek a dával ich ku dverám.

Ruku naťahoval do malej chladničky, v ktorom sa mali nachádzať potraviny. Spokojne ju otvoril a načiahol sa.

„Ste si isté, že v tejto chladničke má byť to jedlo," odpoveďou mu bolo len slabé zafrflanie popod nos. „Pretože mám taký blbý pocit, že Engie si všetko jedlo zobrala so sebou," Zosia sa naňho obrátila. Všetci presne vedeli, čo to znamená.

Bez jedla túto hru dlho nevydržia.