//Dean//
Zobudiť sa bolo pre Deana vždy ťažké, ale na druhú stranu, nebol jediný. Nikomu sa nepáčilo vstávanie z postele. Zvlášť v mrazivé januárové ráno.
Napriek nevôli vstal z postele a navliekol si na seba nejaké džínsy predtým, než si obliekol čierne tričko a zelenú károvanú košeľu. Nezabudol na náhrdelník, ktorý mu Sam dal. Vliekol sa dole schodmi, obul si topánky a počas viazania šnúrok sa pozrel pred seba na hodinky na stene.
„Dobre," zašepkal, „ mám dosť času spraviť raňajky predtým, než zobudím Sammyho." Postavil sa a vybral sa do kuchyne si spraviť kávu. Dúfal, že mu pomôže viac sa prebrať.
,,Dean." privítal ho otec pri vstupe do kuchyne. Dean bol viditeľne napätý. So svojím otcom nemal najlepší vzťah. Každé slovo, ktoré Dean povedal Johnovi Winchestrovi, bolo starostlivo kladené tak, aby nedošlo k dôvodu na hádku s ním.
„ Dobré ráno." povedal mu, kým si pre seba robil šálku kávy.
„Tak...kvôli pracovným povinnostiach budem musieť dnes ráno odísť skôr," začal jeho otec. Dean zadržal úsmev. Mal rád svojho otca, ale viac sa mu páčilo, ak jeho otec nebol nablízku, „ ale ty a Sam tentokrat nemôžete ísť." Dean sa zamračil.
„Čo?" spýtal sa. Jeho otec si povzdychol.
„Nepočúval si?" udrel Deana zľahka rannými novinami po temene hlave.
„Chcem, aby mal Sam dobré výsledky, a aby si sa uistil, že mu to ide. Nenechaj ho sa dostať do nejakých problémov, lebo budem späť rýchlejšie než svetlo. Oh a žiadne dievčatá alebo...hocikto v tomto dome." Dean prikývol, aby ukázal, že pochopil.
„Okej." zamrmlal, keď kráčal k dverám a chytil svoje tašky.
„Počkaj, ideš preč teraz?" Dean bol šokovaný, že mu nič nepovedal až doteraz. Dostali sa sem len v piatok popoludní a dnes bol pondelok.
„Áno, Dean. Je to dôležité." Dean mu uvoľnil cestu k dverám. „Beriem si motorku, takže ty máš Impalu. Lepšie sa o ňu postaráš." Dean sa usmial. Miloval auto viac než život sám.
„V poriadku, nepočkáš na Sammyho, kým sa prebudí?" Dean otvoril vchodové dvere pre jeho otca a držal ich otvorené dokorán.
„Kiež by som mohol, ale naozaj už musím ísť a vieš aký je Sam ráno." zasmial sa zľahka jeho otec. „Povedz Sammymu, že ho mám rád a že sa vidíme o dva mesiace. Ahoj, Dean." Vyšiel z dverí von na cestu a netrápil sa čakaním na Deanove zbohom. Ten za ním zatvoril dvere.
„Tiež ťa mám rád, oci." zamrmlal popod nos.
Dean sa vrátil späť do kuchyne a začal robiť raňajky, ako aj jeho a Samov obed pre ich jeden z ďalších prvých deň v novej škole. Keď to spravil, vyskočil po schodoch prebudiť jeho malého brata.
„Hej, Sammy!" rozrazil dvere na spálni jeho brata.
„Zdvihni ten svoj lenivý zadok hore." štuchol do Samovho líca, na čo mladší Winchester reagoval zavrčaním.
„Dean, prestaň..." zamrmlal Sam lenivo.
„V žiadnom prípade, braček. Máme školu." povedal Dean, chytil Samovu nohu a ťahal ho preč z postele. Bolo počuť buchnutie, keď Sam narazil na podlahu.
„Aký to má význam, Dean? Aj tak sa o chvíľu presunieme niekam inam." so zahundraním liezol späť do svojej postele, kde boli prikrývky teplé a žiadne problémy neexistovali.
„Nie tentokrát, Sammy. Otec odišiel na dve mesiace preč na dôležitú pracovnú cestu alebo niečo také. Takže vstávaj! Musíme ísť, pravidlá sú pravidlá, Sammy." Dean schmatol Sama a prehodil si ho cez široké plecia, aby ho mohol odniesť po schodoch dole.
„ Sam! Odkedy si ten, čo počúva pravidlá!" zakričal, kopal nohami a búchal po Deanovom chrbte. Dean bol rád, že mal ako dieťa dobrý výcvik, inak by ho upustil dole na schodoch.
„Otec povedal, že musíme ísť do školy, tak ideme do školy. Dobre?" Dean položil brata na stoličku pri kuchynskom stole a pred neho položil tanier s jedlom.
„Jedz." prikázal Dean a podal mu nôž a vidličku. Po niekoľkých minútach tichého jedenia Sam znovu prehovoril.
„Prečo ho vždy počúvaš, aj potom, čo ťa udrel?" Dean zavrtel hlavou.
„Je to môj otec. Mal som ho počúvať bez ohľadu na to, čo si myslí a robí. Navyše to nie je jeho vina, on naozaj nevedel, čo robí..." odmlčal sa.
„Samozrejme, že vedel, čo robí!" vykríkol Sam. „Bol jednoducho príliš nahnevaný, aby sa nestaral o to, čo sa ti stalo." Dean vstal.
„Dosť Sam! Nechcem o tom už viac hovoriť !" vzdychol si. „Len sa choď obliecť, musíme ísť."
,,Dobre." Sam odsunul stoličku a bežal hore po schodoch. Dean prešiel ku schodom a keď prechádzal okolo, zo stola vzal kľúče od Impaly.
Dean sa niekoľkokrát zhlboka nadýchol, aby sa upokojil. Nenávidel hádky so Samom, pretože boli pre toho druhého skoro všetko, čo naozaj mali. Nemohol však počúvať dlhšie to, čo Sam hovorí. Jeho brat nepoznal celý príbeh, len to, že mu John strelil.
To, čo Sam nevedel bolo, že Deana pristihol s jedným z členov mužskej populácie. Bol mimoriadne nahnevaný a Dean za to zaplatil.
Jeho otec s tým bol teraz vyrovnaný....vlastne on s tým vyrovnaný nebol, jednoducho predstieral, že sa nikdy nič nestalo. Rovnako ako Dean.
„Ponáhľaj sa!" kričal Dean spod schodov na svojho mladšieho brata.
„Už idem!" vykríkol Sam, keď zišiel po schodoch dole a usmial sa. Na hádku zrejme zabudol.
„Dobre. Si pripravený?" spýtal sa Dean.
„Áno, ty?" Dean prikývol a vzal tašku, zatiaľ čo Sam otvoril vchodové dvere. Dean nasledoval svojho brata do auta a spolu odišli do školy.
YOU ARE READING
18 Dates //Destiel High School AU// - Slovak Translate
Fanfiction"Čo je to?" usmial sa Dean. „Prečo to neotvoríš?" zasmial sa Cas a zatváril sa ako najväčšia neviniatko. „Fajn, ale dúfam, že to nie je trik, aby som si najprv myslel, že je to niečo úžasné a nakoniec sa z toho vykľuje kniha" povedal Dean počas toho...