18 Dates //Destiel High School AU// - Slovak Translate

5. kapitola

//Dean//

Cas a Dean prišli do telocvične za 5 minút v nepríjemnom tichu.

Po ceste k nej a tribúnam, Dean rozmýšľal o tom, čo Gabriel vyhŕkol. Usúdil, že to bol veľmi hnusný ťah...a Sam, ach Sam. V duchu si sľúbil, že ho za to neskôr buchne.

Zišli dole tribúnami a sadli si dole. „Tak toto je telocvičňa.“ ukázal Cas smerom do miestnosti rukou.

,,No to vidím.“ zasmial sa Dean, pričom sa porozhliadol. Práve, keď sa chcel opýtať, kam pôjdu ďalej, prišla banda chalanov..

Hneď by sa dalo povedať, že boli futbalisti, pretože všetci pôsobili dojmom, že futbal je ich jedinou silnou stránkou. Okrem jedného. Ten vyzeral, že vie ešte jednu alebo dve veci, no Dean si bol istý, že tie veci boli nezákonné.

Mal čierne vlasy a na zadnej strane trička bolo napísané "Crowley 6".

"Ó, bože...“ Dean počul ako to Castiel zašepkal. Pozrel sa naňho kútikom svojho oka a len videl, že pozerá na toho istého futbalistu, čo zbadal on. Mal výraz úplného zdesenia, no ten o chvíľu vystriedal kamenný výraz. Cas vstal hneď, ako futbalisti začali behať okruhy okolo telocvične.

„Poď, Dean. Ukážem ti zvyšok školy.“ povedal a začal sa rýchlym tempom vracať späť po tribúnach.

„Cas, kamarát, si v to poriadku?“ spýtal sa ho Dean hneď, ako ho dobehol.

„Som v pohode.“ odpovedal.

„Dobre.“ to bolo všetko, čo Dean povedal, hoci nebol o tom presvedčený. Ani trochu. Hneď ako videl toho chalana, vyzeral tak...vydesene. Dean nechcel rozmýšľať o všetkých možných dôvodoch, prečo sa Cas tak bojí
"Crowleyho".

Cas ukázal Deanovi zvyšok školy, nezmieňujúc chalana z telocvične a pomalým tempom sa pobrali na obed. Škola nebola veľká a všetko bolo ľahké nájsť.

Dean sedel s Casom väčšinu ich obednej pauzy, no keď sa k nim pripojila skupina študentov, postavil sa a povedal, že musí ísť na záchod. Ľudia, s ktorými sedel, boli milí a Dean zistil, že je s nimi ľahké nadviazať konverzáciu. Hoci to bolo ďaleko, povedal si, že sú priateľmi už teraz.

Keď sa Cas vrátil späť, vyzeral trochu otrasene a Dean nevedel, či sa ho na to má spýtať alebo nie. Nakoniec sa rozhodol kladne.

Cas trval na tom, že je všetko okej, no ani tentokrát mu Dean neuveril.

Na konci dňa sa Dean a Cas rozlúčili pri vchode a každý z nich šiel svojou cestou. Dean čakal na Sammyho. Nemohol ho sa dočkať, kým pôjdu domov. Chcel len spať.

***

Na ďalší deň, keď Dean prišiel do školy, zamieril rovno k skrinke, prechádzajúc okolo unavených teenagerov. Zívol v momente, keď vzal zámok od skrinky, naťukal číslo, ktoré mu bolo priradené, ako každému zo študentov. Keď mal všetky knihy, čo potreboval, vybral sa na prechádzku okolo školy, pretože nechcel byť prvou osobou v triede. Vyzeral by ako nula alebo niekto, kto vlastne kašle na hodiny.

Chodby sa počas toho, ako šiel, začali viac a viac vyprázdňovať, až kým už okolo nebol nikto. Až vtedy sa Dean rozhodol, že je čas ísť na hodinu...Keď však počul kričanie z dolnej chodby, možný boj bol väčšia zábava.

Dean sa šiel pozrieť, v žiadnom prípade to nechcel zmeškať.

Pokračoval v ceste dole chodbou, až kým sa nerozdelila a on spoza rohu pozeral, odkiaľ vychádzal ten krik.

Videl Crowleyho, toho chalana zo včera, niečo držať a Dean si uvedomil, že je to papier, ktorý drží nad hlavou nejakého decka. Po chvíli pozorovanie si uvedomil, že to decko je Cas.

Dean chcel bežať tam a odstrčiť Crowleyho preč od Casa, no nemohol sa prinútiť, aby sa pohol. Nevedel prečo, nevedel čo má robiť a to bolo pre Deana veľmi netypické, pretože vedel, ako sa dostať do aj z boja.

„No tak Cassie, chceš to späť, či nie?“ spýtal sa Crowley s úškrnom.

„Len mi ich daj späť. Musím ísť do triedy.“ povedal Cas a jeho hlas znel porazenecky.

„Prečo si po ne neskočíš?“ zasmial sa. Cas neskákal. Len zašepkal ´Prosím´ a porozhliadol sa okolo. Dean sa zamračil, to nebol dobrý ťah.

Crowley sa zasmial znova a upustil papiere, ktoré s hlukom dopadli na podlahu a rozleteli sa všetkými smermi. Crowley chytil Castiela za lem kabáta a opäť ho zatlačil na skrinky. Bolo doslova počuť, ako bolestivé to bolo

„Počúvaj Castiel,“ zasyčal Crowley, „Keď ti poviem skoč, ty povieš "ako vysoko", pochopil si?“ Cas potichu zafňukal,  úderom chrbta si ublížil. Potichu prikývol.

Crowley ho šiel buchnúť, prinajmenšom si to Dean myslel. Videl ako Crowley zdvihol svoju päsť predtým, než sa dal do šprintu, zrazil toho násilníka na podlahu a konečne doňho mohol kopnúť.

Crowley sa pokúšal otočiť a udrieť Deana, ale on vzal jeho ruku a vykrútil mu ju za chrbát. Zatlačil jeho tvár k podlahe.

„Prečo si nevyberieš niekoho sebarovného?“ zavrčal Dean blízko Crowleyho ucha.

„Niekoho ako ty?“ zasmial sa a Dean zosilnel stisk na jeho ruke.

„Rád sa budem pozerať, ako to skúsiš.“ zasyčal Dean potichu.

„Teraz, keď vstaneš, buď pokojne odídeš alebo ťa zmlátim, rozumel si?“ spýtal sa. Crowley prikývol a Dean ho pustil.

Pohľadom kontroloval Casa a keď sa otočil, Crowley bol preč.

Kľakol si vedľa sediaceho Casa, ktorý zbieral všetky svoje papiere.

„Hej," povedal Dean, „nechaj ma pomôcť ti." začal zhromažďovať všetky papiere a Cas si začal šúchať krk.

„Ehm...ďakujem ti za to Dean." jemne sa usmial.

„To je v pohode." usmial sa späť Dean.

„Takže ten hlupák, robí to často?" opýtal sa potichu.

„Nie."odpovedal Cas zatiaľ čo mu Dean podával papiere a potľapkal po upratanej kope.

Dean sa pozrel na Casa pohľadom, ktorým jasne naznačoval, že vie, že mu nepovedal pravdu. „ Áno..." zamrmlal.

,,No Cas, ak niekedy budeš potrebovať pomoc, som tu." povedal Dean, zatiaľ čo vstával a ponúkol Casovi ruku. Ten ju chytil a Dean ho vytiahol na nohy.

„Bude lepšie, ak pôjdem do triedy." zamrmlal Cas. „ Elm... ešte raz ti ďakujem.."povedal, pozerajúc sa na topánky predtým, než začal odchádzať.

„ Cas?" chytil ho Dean za ruku, aby ho zastavil.

„Myslím vážne to, čo som povedal. Som tu, ak ma potrebuješ." Dean si z vrecka vybral pero a napísal na Casovu ruku svoje číslo.

„To znamená, že určite nechcem len stať a sledova, ako ti niekto ubližuje." Cas prikývol a zadíval na Deanove číslo, ktoré bolo načarbané krížom cez opak jeho ruky.

„Ďakujem ti, Dean. Vážim si to." pomaly sa otočil a odišiel.