18 Dates //Destiel High School AU// - Slovak Translate

10. kapitola

//Dean//

Keď dojedli, Dean odprevadil Casa domov. On sám by síce uprednostnil jazdu autom, no keďže sa chcel Cas prejsť, rozhodol sa ísť s ním. Nechcel, aby šiel Cas sám domov po tme pešo.

"Takže Cas, ty si vážne nikdy nemal narodeninový večierok? " spýtal sa ho zvedavo Dean. Nerozumel tomu, že niekto nikdy nemal narodeninovú párty. Mohol si len predstaviť, aká bola Casova rodina...Deanov otec nebol najlepší, hlavne po tom, čo ich mama zomrela, ale aspoň im vždy dovolil párty.

„No, moja mama nie je úplne najpriateľskejšia osoba a dosť nás kontroluje. Takisto úplne nemusí večierky a deti, bez ohľadu na to, že je matkou a naša rodina je navyše dosť náboženský založená, takže sa zvyčajne len modlíme a máme večeru, kde ďakujeme Bohu za...asi našu existenciu." zasmeje sa.

„Prečo ti to príde vtipné? Neveríš v Boha a tieto veci?" spýtal sa zamračene Dean a Cas kývol hlavou.

„Áno, ver mi, že verím, ale začal som sa čudovať nad tým, že ak je náš Pán tak starostlivý, tak prečo... nezastaví ľudí ako napríklad Crowleyho od ubližovania mne či ostatným? Nemôžem si pomôcť rozmýšlaním o tom, či to nie je moja chyba...možno si to celé zaslúžim, Dean. '' na konci sa jeho hlas premenil len v šepot. Po líci mu stiekla slza, takže Dean sa hneď zastavil a objal ho.

„Cas, nenechaj Crowleyho vziať ti tvoju vieru. Nič zle si neurobil.'' odvetil Dean a jemne ho držal.

„Ale urobil, Dean. Urobil som niečo zle.'' po šepky zaznela odpoveď.

„Nie, neurobil, Cas. Si perfektný." Ten sa len odtiahol, pokrútil hlavou a pozrel sa Deanovi do očí.

„Ja viem, že si to zaslúžim Dean...pretože sa mi páčia chlapci, nie dievčatá a vzhľadom k tomu, čo hovorí moja rodina, nemal by som taký byť. Takže viem, že je jedno, čo urobím, Crowley ma nenechá na pokoji. On je mojím trestom.''

„Cas, počúvaj ma'' odvetil Dean, opäť si ho pritiahnúc do objatia.

„Nie je to trest. Crowley je jednoducho niekto, kto nevie nič lepšie, než šikanovať nevinných. Ty si to nezaslúžiš, to ti môžem sľúbiť. Nezaslúžiš si nič z toho. Okej?''

„Hej, hej. Prepáč mi... '' Dean prevrátil očami. Pomyslel si, že Cas sa vôbec nemusí toľko ospravedlňovať. Ten sa opäť odtiahol a na plece si opäť dal tašku, ktorú mu počas objatia skĺzla.

Dean sa nemohol pozerať naňho a zároveň nerozmýšľať nad tým ako je zlatý, nevinný... Predtým si to neuvedomil, ale jeho ochranársky inštinkt sa vrátil a tentokrát presne vedel, čo cíti. Možno má na Casa menší crush...alebo riadne veľký.

Pravdepodobne to nebolo nič vážne, no tie pocity boli tam a nevyzeralo, že zmiznú tak rýchlo.

''Okay.'' povedal Dean, vracajúc sa k predošlej téme, " Takže ani keď si bol malý, nemal si žiadnu párty typu ''jedenie torty, otváranie darčekov, hranie hier, ďalšie jedenie koláča, prespávačka?" " spýtal sa.

„Nie, Dean. Prečo je tak ťažké tomu uveriť?" odvetil Cas, prechádzajúc cez cestu.

„Prepáč," zasmial sa Dean a Cas ho jemne postrčil na stranu. , „už sa nebudem pýtať, len som si nemyslel, že je to možné. "

„Nesmej sa, nie je to moja vina, že som nemal poriadne detstvo. Ani som nevedel o tom, že sú nejaké narodeninové večierky, vždy som si myslel, že sú to len večere." zasmial sa.

„Ale znie to fajn - môcť jesť všetku tu tortu... Bodaj by som to mohol vrátiť späť a mať aspoň jeden takýto večierok. " zasnene sa usmial. Bolo to roztomilé a Dean si nemohol môcť, no chcel mu ten sen splniť.

„Spravím ti ich 18'' povedal.

„Čo? To vážne?'' Casov úsmev sa rozšíril a Dean v tom povedal niečo, čo pravdepodobne nemal, no slová mu z úst vyšli skôr, než stačil zaregistrovať, čo hovorí.

„Hej a myslím, žeby sme ich mohli volať rande." stuhol, keď si uvedomil, čo povedal a Cas sa zastavil.

„Rande??"

Dean zamrzol. Prečo to povedal? Rýchlo sa usmial a rozhodol sa urobiť to, čo vie najlepšie - spraviť z toho vtip

„Nehovor mi, že si nikdy nebol na rande. Veď vieš, to je to, keď spolu ľudia, ktorí sa páčia jeden druhému, spolu idú vonku a zabávajú sa." Cas prevrátil očami.

„Neskúšaj sa tváriť, že si to nepovedal. "Deanov úsmev povadol. Netušil, čo má spraviť. Veď možno práve pokazil priateľstvo alebo čokoľvek, čo medzi sebou mali. Pozvanie Casa na rande, keď ho pozná len dva dni, bolo príliš unáhlené a možno aj veľká chyba.

„Pretože, ja... Dean, páčilo by sa mi to." povedal. Dean sa naňho doširoka usmial a keď začali opäť kráčať, nemohol z neho spustiť zrak.

Pouličné svetlá Casove oči ešte viac rozžiarili. Mal ich v ich žiare ešte svetlejšie modré a boli krásne, naozaj krásne. Cas otočil hlavu a zachytil Deanov pohľad.

„Takže 18 rande?" povedal. Znelo to skôr ako oznámenie než ako otázka.

„Hej " prikývol Dean. Na moment ich obklopilo ticho.

„Prečo 18?" spýtal sa Cas zamračene, čo spôsobilo, že sa Dean nad jeho výrazom musel zasmiať.

„Jedno za každé narodeniny, ktoré som ťa nepoznal." usmial sa

„ A z čoho budú tie rande pozostávať?" spýtal sa Cas.

„Budeš musieť počkať a uvidíš."

,, Awww takže žiadna sranda." Dean sa zasmial a Cas sa zastavil.

„Prečo si prestal kráčať?"

„ Tu bývam, Dean" zasmial sa a ukázal na dom, pred ktorým stáli.

„Oh..Tak sa teda vidíme zajtra v škole"

„Okay"

Pár minút tam obaja postávali v trápnom tichu, než Cas prehovoril.

„Vážne by som ťa teraz chcel objať, no radšej to neurobím, pretože by sa niekto mohol pozerať z okna a pri mojom šťastí by to bol práve Gabriel." zasmial sa.

„Pravda," usmial sa Dean, „tak teda dobrú noc, Cas" Cas sa usmial späť.

„Dobrú noc, Dean"