//Dean//
Keď sa Dean dostal ku Casovi, našiel ho od celého od krvi
,,Cas, čo sa dopekla stalo?'' kľakol si vedľa neho, otočený k stene.
,,To nie je podstatné.'' odvetil Cas potichu
''To nie je podstatné? Robíš si srandu? Pozri sa, ako vyzeráš!'' zvýšil naňho Dean hlas.
,,Dean, prosím. Nehovor tak nahlas.'' zahundral Castiel, zatiaľ čo si masíroval spánky. Snažil sa zbaviť svojej bolesti hlavy.
,,Poď.'' pomohol sa Castielovi postaviť. Jeho ľavú ruku si dal okolo pása a pravú okolo ramien, aby ho podporil. ,,Ošetríme ťa''
~
,,Dean? Si si istý, že nikomu nevadí, že som tu?'' spýtal sa ho Cas, keď kráčali po schodoch k vchodovým dverám. Podarilo sa mu presvedčiť Castiela, aby odišiel zo školy skôr, a tak ho mohol poriadne ošetriť.
,,Áno, samozrejme, že je.'' zaklamal Dean. Vôbec nerešpektoval otcove prianie, aby nikoho nepozýval k nim domov. Avšak jediné, čo ho teraz zaujímalo bolo, že Cas bol stále od krvi.
,,Nikto nie je doma. Otec odišiel na dva mesiace kvôli práci alebo niečomu takému a Sammy je v škole, takže je to v pohode.'' znovu Castiela uistil, keď si všimol, že nevyzerá, žeby mu veril. Otvoril dvere a nechal ho vojsť dnu.
,,Nasleduj ma." povedal Casovi, keď vošli dnu a na vešiak si zavesil bundu. Prešli do kuchyne a Dean od stola odtiahol stoličku, aby sa Cas mohol posadiť. On sa zatiaľ vybral k umývadlu. Z poličky nad ním vybral nejaké veci, ktorými ho mohol očistiť.
,,Dean?'' zamrmlal Castiel, keď sa posadil.
,,Áno, Cas?'' odvetil. Vzal kúsok vaty a namočil ho v studenej vode.
,,Ehm...Veľmi ma mrzia všetky tie nepríjemnosti, ktoré som ti spôsobil.'' zašepkal. Dean si znovu povzdychol. Naozaj si želal, aby sa už Cas prestal ospravedlňovať, za niečo, za čo nemohol.
,,Cas?'' otočil sa k nemu a chytil ho za bradu, aby jeho hlavu mohol zakloniť dozadu.
,,Ak sa mi ešte raz ospravedlníš, tu vatu ti napchám do krku'' nevinne sa usmial a začal z Casovej tváre čistiť všetku krv. Ten si jemne povzdychol.
,,Takže chceš mi povedať, čo sa stalo?'' spýtal sa ho a Castiel zostal ticho. Očividne o tom nechcel hovoriť. Dean mal však dosť jasnú predstavu o tom, čo sa stalo. Castiel mu volal, že ho Crowley hľadá a potom ho Dean našiel, vyzerajúc takto? Nebolo ťažké si spojiť dva a dva dohromady. Domyslel si, kto to spôsobil a prečo.
,,Vieš, ja ti nemôžem pomôcť, pokiaľ mi nepovieš, čo sa stalo." dodal Dean, pokúšajúc sa o to, aby Castiel konečne prehovoril.
,, No...pýtal sa ma na tvoje meno a ja som mu ho nechcel povedať.'' odvetil potichu.
,,To je to, o čo tu ide ? O moje meno? Prečo si mu ho proste nepovedal?" spýtal sa Dean a vrátil sa k umývadlu, aby vatu opäť namočil.
,,Toto je môj boj, Dean, nie tvôj. Nikto by nemal byť zranený kvôli mne. ''
,,Nehovor blbosti, Cas. Potrebuješ pomoc, pretože som si istý, že on s tým neprestane a vie dobre, že sa nevieš brániť. Pozri sa na seba. Pozri, čo ti urobil.'' zvýšil hlas Dean, aby Casa prinútil ustúpiť.
Vedel, že by sa v tejto situacii nemal správať takto, no nemohol si pomôcť. Nemohol sa prizerať tomu, čo sa dialo niekomu tak nevinnému a to, že si Cas myslel, že to celé musí zvládnuť sám, ho vytáčalo ešte viac.
,,Jediným dôvodom prečo sa nebránim, je to, že to nemá zmysel. Ak by som sa o to pokúsil, len by ma ešte viac zbil. Nie je to preto, že by som to nezvládol..." odvetil Castiel na svoju obranu, „A prečo sa vôbec staráš? Poznáme sa od včera.''
,,Záleží na tom, prečo sa o to zaujímam? Niekto ťa šikanuje a je potrebné to zastaviť. '' odvetil Dean. Nemohol Casovi povedať, prečo mu na tom záleží. Dopekla, veď to nevie ani on sám. Na Casovi bolo niečo, čo nútilo Deana k tomu, že ho chcel chrániť.
,,Zabudni na to! Predstieraj, že sa to nestalo, že ma nepoznáš! Toto nie je tvoj problém a keď sa do toho zapletieš, len si ublížiš! '' zakričal Cas, zatiaľ čo sa postavil. Dean bol v šoku. Castiel bol taký tichý a nemyslel si, že ho uvidí takto kričať. Cas si povzdychol a pomaly sa posadil späť.
,,Dean, prepáč...Ja len...som unavený'' zamrmlal. Dean prešiel k nemu a posadil sa vedľa neho.
,,To je v pohode. Len ma nechaj pomôcť ti...'' prosil Dean a povzdychol si, ,,Nechápem, prečo nechceš, aby som ti pomohol.''
,,Nechcem, aby ti niekto ublížil. Si jediná osoba, ktorá je ku mne milá a prejavuje mi trochu pozornosti, Dean...Ty..Ty si mi pomohol. Rozprával si sa so mnou. Nemôžem ti to oplatiť tak, že ti kvôli mne ublížia. Prečo to proste nenecháš tak?'' Cas znel tak zlomene a nešťastne, keď to hovoril a to len podnecovalo Deana k tomu, že ho o to silnejšie chcel ochrániť.
„Pretože...sme kamaráti, nie?" spýtal sa Dean a Cas sa naňho zmätene pozrel.
„My sme kamaráti?'' spýtal sa a Dean len prikývol. Prečo to pre Casa bolo tak ťažké, aby to pochopil?
„Samozrejme, že sme kamaráti.'' usmial sa.
„Ďakujem, Dean. "
„Žiadny problém, kamarát'' s týmito slovami sa Dean postavil a začal očisťovať zvyšok krvi z Casovej tváre.
YOU ARE READING
18 Dates //Destiel High School AU// - Slovak Translate
Fanfiction"Čo je to?" usmial sa Dean. „Prečo to neotvoríš?" zasmial sa Cas a zatváril sa ako najväčšia neviniatko. „Fajn, ale dúfam, že to nie je trik, aby som si najprv myslel, že je to niečo úžasné a nakoniec sa z toho vykľuje kniha" povedal Dean počas toho...