//Castiel//
Cas sa zobudil okolo štvrtej ráno na zvuk z TV. Bolel ho krk z dvoch a štyridsať-niečo minút spánku na gauči a začínalo mu byť horúco. Veľmi horúco.
Odkryl sa a postavil. Dával pozor na to, aby nezobudil Gabriela so Samom, ktorí boli roztiahnutí na posteli a vypol TV.
Cas si povzdychol a natiahol sa. Počul, ako mu puklo v krku a to do jeho chrbta vyslalo bolesť. Zalapal po dychu. Zjavne to bolo nahlas, pretože Gabriel sa pomrvil v spánku.
Rýchlo si zakryl ústa a pozrel sa na miesto, kde si myslel, že Dean je. Chcel sa uistiť, že ho nezobudil, no nenašiel ho tam.
Na chvíľu stal na podlahe a rozmýšľal, kde starší Winchester mohol zmiznúť. Začal mať sucho v ústach a tak sa rozhodol sa napiť.
Vyšiel z miestnosti a všimol si, že svetlo v kuchyni je zapálené. Cas si bol istý, že to svetlo zhasil, ale predsa sa vybral k po chodbe. Vošiel cez dvere a zamrzol, keď uvidel Deana.
Sedel zhrbený nad stolom v strede v miestnosti. Vyzeralo, že niečo píše. Castiel si nebol istý, pretože Dean bol otočený chrbtom, takže to nevedel naisto. Pomaly prešiel k umývadlu a otočil sa k nemu.
Cas sa nemýlil. Dean naozaj písal. Musel byť sústredený na hocičo, čo písal, pretože si Casa ešte nevšimol, hoci stál rovno pred ním.
Zatiaľ čo Cas Deana sledoval, začínal byť čoraz viac zvedavý na to, čo píše, ale nechcel sa pohnúť, aby sa na to mohol pozrieť. Nechcel ho vyrušiť alebo niečo také. Možno to bolo niečo osobné,a tak sa radšej a napúšťal si pohár vody.
"Preboha, Cas!" zaklial Dean. Cas mierne podskočil, keď sa za ním z ničoho nič ozval zvuk a dúfal, že tým nezobudil chlapcov v obývačke, pretože Gabriel bol fakt otravný, keď bol unavený.(teda, nie žeby už inak nebol). Otočil sa späť na Deana, ktorý si rukou ochranársky skrýval to, čo napísal.
"Ahoj, Dean." usmial sa Cas a posadil sa k stolu. Položil si pohár vody pred seba.
"Čo robíš?" spýtal sa Dean a vyzeral mierne otrávene. Zatvoril knihu a položil pero.
"Len som sa šiel napiť, ako vidíš." rukou ukázal na pohár na stole. "Čo robíš?" spýtal sa ho a tajne dúfal, žeby mu Dean mohol povedať, čo písal.
"Uhm...nič dôležité." odpovedal. Všetka otrávenosť v jeho tvári bola preč a vystriedalo ju mierne začervenanie na jeho lícach. Sklopil zrak a Cas si opäť odpil.
"Okay, ja sa opäť idem pokúsiť zaspať." povedal Cas, postavil sa a šiel späť k umývadlu, kde vylial zvyšok vody, ktorú nevypil. Keď sa otočil späť, pretrel si krk a mierne ním trhlo, keď sa bolesť vrátila.
"Dobrú Dean" zívol.
"Cas?" postavil sa Dean a knihu s perom mal v ruke. Zastavil Casa v ceste. Ten kývol hlavou a pretrel si oči, keď spánok začal ovládať jeho zmysly.
"Čo sa ti stalo s tvojím krkom? Všimol som si to trhnutie." spýtal sa a ustarostene sa naňho pozrel.
"Ah, to je v pohode, tým sa netráp. Len ma trochu bolí kvôli tomu spaniu na gauči." lenivo sa usmial Cas, aby ho uistil, že je v pohode.
Dean len prevrátil očami, zamrmlal niečo v zmysle "poď so mnou", a chytil ho za ruku. Prešiel do prednej miestnosti a vzal jeho deku z gauča. Castiel začal byť zmätený, pretože nerozumel tomu, čo robí a rozhodol sa opýtať."
"Dean? Čo to robí-?" Ten mu na pery položil prst, čo u nižšieho chlapca spôsobilo začervenanie na tvári i krku. Dean pokrútil hlavou, akoby hovoril "Nič nehovor" a ukázal smerom k Samovi a Gabrielovi.
Castiel pomaly prikývol. Dean sa otočil, pokračoval von z miestnosti a po schodoch, stále ťahajúc Casa za sebou.
Castiel si domyslel, že idú do Deanovej izby. Táto myšlienka ho mierne znervóznela. Dean otvoril dvere a postrčil Casa do izby. Potom zatvoril dvere a nechal ich v úplne tme.
"Dean? Nič nevidím." zašepkal. Nevedel, kde je a začal panikáriť. Určite mohol prehlásiť, že už viac nebol unavený.
"Dean?" znovu šepol. Čo sa dialo?
"Cas, nestresuj sa. Som hneď tu." odpovedal Dean a zapálil svetlo. Castiel si rýchlo zakryl oči. Bolo to preňho príliš jasné, než by sa mu páčilo.
"Okay, bež to postele." povedal Dean.
"Č-čo?" zahabkal Cas. Dean sa uškrnul a na posteľ položil deku.
"Choď do postele, bude to pohodlnejšie než sedačka." povedal a vrátil sa spáť k vypínaču.
"A čo ty?" spýtal sa Casa.
"Tiež pôjdem, len čo zhasnem svetlo." Cas prikývol a zahrabal sa do postele predtým, než Dean urobil tak, ako povedal.
"Cas? Máš čas v nedeľu, však?" opýtal sa Dean. Castiel sa otočil svojmu kamarátovi.
"Áno, mám, ale ráno idem ešte do kostola." Dean sa uškrnul.
"To mi došlo." Castiel pomohol z jeho hlasu cítiť úsmev, napriek tomu, že ho nevidel.
"Prečo?" spýtal sa.
"Len tak. Dobrú noc, Cas. Dúfam, že toto bude pohodlnejšie ako gauč." otočil sa na chrbát.
"Je, ďakujem. Dobrú noc, Dean." Castiel zatvoril oči a snažil sa zaspať, no jediné na čo mohol myslieť bola blízkosť Deanovho tela.
Už v budúcej kapitole nás čaká ich prvé rande!
Jul💜
YOU ARE READING
18 Dates //Destiel High School AU// - Slovak Translate
Fanfiction"Čo je to?" usmial sa Dean. „Prečo to neotvoríš?" zasmial sa Cas a zatváril sa ako najväčšia neviniatko. „Fajn, ale dúfam, že to nie je trik, aby som si najprv myslel, že je to niečo úžasné a nakoniec sa z toho vykľuje kniha" povedal Dean počas toho...
